(Beseda s účastníkmi odpustu v Klokočove 8. augusta 2009)

 

Ak máme spoločne hovoriť o rodičovskej výchove, potrebujeme si najskôr presnejšie zadefinovať, čo máme chápať pod pojmom výchova. Je to "vedomé (plánovité) a zodpovedné konanie dospelých v prospech fyzického a psychického blaha dieťaťa i jeho duševného, sociálneho a mravne-náboženského vývinu." (Strätling,B., 1994, s. 44).

O výchove možno hovoriť z mnohých hľadísk, je to veľmi široká téma. Ak je našim cieľom viesť plodnú diskusiu, považujem za vhodné sa v tejto širokej téme trocha zorientovať a sústrediť sa na určité konkrétne otázky:

1/ Ako prvé si na zorientovanie povedzme to najpodstatnejšie o výchove - hlavné princípy výchovy v rodine. Keď ich realizujeme, napomáhajú formovanie detí, aby sa stali samostatnými osobnosťami, vedomými si vlastnej identity a dôstojnosti a aby si osvojili vlastný systém hodnôt.

a/ V prvom priblížení možno spomenúť dva hlavné princípy, ako ich sformulovala jedna vzácna žena, matka 12 detí, ktoré s manželom všetky dobre vychovali: 
- v každom dieťati podporovať dobré vlastnosti,
- zlé vlastnosti potláčať a pretvárať jeho/jej zlé sklony.

b/ Alebo z iného uhla pohľadu dva hlavné princípy:
- Každému dieťaťu dať zakúšať bezpodmienečnú lásku otca a matky,
- Stanoviť rozumné pravidlá (úmerné veku) a dôsledne vyžadovať ich zachovávanie.

c/ Z vlastnej rodičovskej praxe v našej rodine a z činnosti občianskeho hnutia, zameraného na podporu zodpovedného rodičovstva a výchovného prostredia v rodinách, ktorého som členkou, Vám ponúknem určitý výber (7) dôležitých výchovných princípov:

c1/ Aby naše deti zakúšali vzájomnú lásku rodičov. To samozrejme neznamená, že rodičia nerobia chyby vo vzájomných vzťahoch, ale že sú deťom príkladom tvorivosti v prejavovaní lásky ale i zvládania stresov, konfliktov, rozdielnosti pováh, vo vzájomnom zdieľaní v dobrom i zlom, v schopnosti odpúšťať si navzájom...

c2/ Aby naše deti zakúšali dobroprajnú, počúvajúcu a pre dialóg otvorenú, náročnú i zhovievavú lásku otca a matky. Lásku autority, ktorá si nehrá na dokonalú, ale dokáže uznať i svoje chyby a hranice a vie sa deťom ospravedlniť a ich pochopiť.

c3/ Aby naše deti dostali stabilné a rodičmi dôsledne uplatňované pravidlá. Bez pravidiel sa dieťa dostáva do chaosu, lebo nikdy nevie, čo má od dospelých očakávať a potom reaguje - podľa svojho vnútorného nastavenia - buď agresivitou, alebo vy(zne)užívaním slabosti rodičovskej autority, alebo úplnou apatiou.

c4/ Aby sa naše deti doma naučili zriekať všeličoho, vedome sa dokázali zaprieť a obetovať v prospech druhých členov rodiny- a to všetko v radostnom, športovom duchu. Skúsenosť hovorí, že ak sa nenaučíme v detstve zriekať sa, v mladosti budeme mať asi problémy so zachovávaním čistoty pred manželstvom a neskôr vernosti v manželstve, budeme mať problémy s čestným narábaním s peniazmi a hmotnými hodnotami. Budeme nespokojní, neslobodní, lebo nám nikdy nebude dosť...

c5/ Aby naše deti videli, že ich rodičia žijú to, čo od nich požadujú. Že ich viera je opravdivá. Vieru možno deťom odovzdať viac príkladom a modlitbou, ako slovami.
c6/ Naše deti potrebujú spoločenstvo seberovných vekom a vierou. Rodičia by mali vynaložiť maximálne úsilie, aby deťom vytvorili možnosť mať takéto spoločenstvo. Skúsenosti z čias totality i zo súčasnej postmodernej doby hovoria, že spoločenstvo je sila, ktorá nás dokáže upevniť vo svedectve a v prežívaní viery v prostredí, ktoré je náboženskej viere neprajné.

c 7/ V súčasnej pluralitnej spoločnosti a kultúrnej globalizácii, je osobitne dôležité vychovávať deti k slobode. Ako ináč by dokázali odolávať a vedome čeliť mnohorakým ponukám a výzvam súčasnej kultúry? Ako ináč by z našich detí vyrástli samostatné osobnosti, ak by sme im nedali už v detstve zažiť, ako chutí sloboda Božích detí? Najskôr im dávame slobodu v drobných veciach, aby postupne dozreli k schopnosti dokázať sa rozhodovať a voliť v závažnejších veciach.

O slobode hovoril básnik Milan Rúfus: "Sloboda je ťah za pravdou a jej znamením je múdrosť. Nepoznám dnes civilizáciu, ktorá by sa vyznačovala prebytkom takejto slobody." (Rúfus, M.: Epištoly k ľuďom)
Výchova k slobode znamená (Lencz, L., Fogassy, J., 2008), že:
- Rešpektujeme právo dieťaťa na ľudskú dôstojnosť. Dieťa nie je hračka pre zábavu, dieťa má rovnakú dôstojnosť ako dospelý človek. Dovoľme mu, aby to zakúsilo od nás!
- Rešpektujeme právo dieťaťa na vlastný názor a na postupnosť rastu vo viere a v chápaní hodnôt. Nikto sa nerodí dokonalý, nemerajme ich svojimi súčasnými kritériami. Dôležité je smerovanie, hoci prinesie plody neskôr...
- Dieťa má právo, aby sme rešpektovali a brali vážne a s úctou jeho city, jeho sympatie i strachy. Zneváženie a neúcta v tak citlivých otázkach dieťa veľmi zraňujú.
- Dieťa má právo na vlastný vkus v obliekaní, samozrejme úmerne rodinnému rozpočtu, v hudbe a záujmoch. Iste s vďakou prijme náš záujem o "jeho" veci a záľuby, čo nám dáva možnosť citlivo vyjadriť svoj názor a jeho rozumné, pre dieťa prijateľné zdôvodnenie.
- Dieťa má právo byť samo sebou a slobodne sa realizovať- samozrejme s našim citlivým a chápavým sprevádzaním.

Je dobré a potrebné, aby naše deti boli doslova "obalené" našimi modlitbami za nich, od počatia až do dospelosti. To je pre nich veľká opora v ich živote.

2/ Malá anketa pre rodičov

To bola úvodná časť k našej besede o výchove. Teraz si každý/každá z nás premietnime, ako my v našej rodine vychovávame naše deti. Prosím, aby ste v tichosti srdca odpovedali na tieto otázky :

2.1/- Zvyknete sa spolu s manželom/manželkou rozprávať o výchove vašich detí?
- Máte dohodnuté hlavné ciele či pravidlá pre výchovu vašich detí?
- Modlíte sa spolu za vaše deti?

2.2/ Čím sa riadite, milí rodičia, vo výchove vašich detí? (podľa Bakošová, Z., Potočárová, M., 1995):
- spontánne reagujeme na ich správanie, podľa momentálnej nálady,
- vzorom výchovy mojich rodičov,
- čítame odbornú literatúru o výchove a podľa rád autorov,
- radíme sa s odborníkmi (pedagógmi, priateľmi) a postupujeme podľa ich rád,

Je vám Božie slovo pomocníkom pri výchove vašich detí?


3/ Skúsenosti nás učia, že rodičia nie sú jedinými vychovávateľmi. Na dieťa vplýva množstvo podnetov zo súrodeneckých konštelácií v rodine, prípadne zo širšej rodiny: inak dozrieva k samostatnosti jedináčik, inak deti vo viacdetných rodinách, inak dieťa v úplnej rodičovskej rodine, inak dieťa v neúplnej rodičovskej či neúplnej súrodeneckej rodine.
Vplyvy z okolitého prostredia sú ešte výraznejšie: je to pôsobenie školy, médií masovej komunikácie, cirkevného spoločenstva, vrstovníckych skupín...
Aby sme lepšie pochopili pôsobenie týchto vonkajších "spoluvychovávateľov", pohovorme si o výzvach našej doby, súčasnej kultúry pre výchovu našich detí:

3a/ Začnem tým, čo sa javí ako náročnejšie: Hlavné výzvy našej doby a ako sa s nimi vyrovnávať v našej rodinnej výchove

- Internet a jeho ponuky sú veľké a nám sa niekedy nedarí sa v komplikovaných technológiách zorientovať, nie to dokázať našim deťom poradiť. Ale jedno vieme rozpoznať: Ak nás, naše deti niečo robí neslobodnými, závislými, je treba sa brániť a nedať sa zotročiť! Stanovte deťom po dohode s nimi pravidlá pre používanie internetu. Viete, že priveľa internetu znamená menej prepotrebného pohybu na vzduchu, menej komunikácie s ostatnými členmi rodiny a menej ohľaduplnosti pre ich potreby...

- Sekty a ich deštruktívny vplyv na osobnosti našich detí i nás dospelých sú vážnou výzvou pre deti i dospelých. Sľubujú aj nemožné, snažia sa nás získať do svojich radov najmä vtedy, keď máme nejaké problémy. Stačí sa začítať do časopisu ROZMER, ktorý vydáva Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt. Dôležité je, aby našim svetlom bol Ježiš a jeho evanjelium, náš život v láske k našim blízkym a k Cirkvi (Jn 14,21).

- Ponuky komerčných médií masovej komunikácie, najmä televízie sú veľkým pokušením nielen pre naše deti, ale aj pre nás dospelých. Ak my rodičia nie sme slobodní od ich vplyvu, ako to môžeme prikazovať našim deťom?! Od nás nech sa deti a mladí učia múdro triediť ponuky masmédií. Je prepotrebné s nimi na túto tému hovoriť a najmä ich počúvať: ako oni vnímajú to, čo vidia a počúvajú. A potom im môžeme "skromne ponúknuť svedectvo o našej nádeji" (1 Pt 3,15).
Chráňme tak nielen zdravé oči našich deti, ale najmä čistotu ich myslenia, ich schopnosť mať zdravú a tvorivú fantáziu. Priveľa pasívnej konzumácie produktov masmédií postupne likviduje tvorivosť a vynaliezavosť detí pri hrách... 

- Bezuzdný sex ako prejav špatne pochopenej slobody je veľkým ohrozením vnútornej čistoty a slobody našich detí a mládeže. Ako ich primäť k tomu, aby dali prednosť zodpovednej láske a čistote?
Tu práve sa zúročí naša výchova k slobode. 
Je vhodné a potrebné, aby sme im predstavili, vychádzajúc aj z ich vlastných skúseností zo školy a z vrstovníckych skupín, že žijeme vo svete, kde sú prítomné dve kultúry:

Porovnajme si ich:

1/ Božie slovo nás učí: "Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko vám bude pridané" (Mt 6,33)
Súčasná kultúra zanedbáva hodnoty Božieho kráľovstva a naháňa sa za hmotnými hodnotami a za často pochybnými podobami zábavy.

2/ Božie slovo nás zaväzuje: "Pamätaj na deň sviatočný, aby si ho zasvätil" (Dt 5,12), aby sme tak žili v pokoji a v rovnováhe medzi hodnotami duchovnými a hmotnými.
Súčasná kultúra nás ženie do práce a aktivít bez oddychu, lebo čo všetko je treba mať, stihnúť, vidieť!

3/ Kresťania na základe Božie slova sexualitu chápu ako dar a nastroj lásky, sexuálnemu vzťahu pripisujú snubný charakter a záväznosť, a preto považujú manželstvo za optimálny priestor na rozvíjanie sexuálneho vzťahu. 
Súčasná kultúra deklaruje sexuálne práva, ktoré v roku 1990 deklarovala Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo. Právo vedie k nároku na vec, právo bez dôrazu na zodpovednosť spojenú s právom, môže viesť k zneužívaniu ... Dôraz na právo v oblasti sexuality môže viesť k pudovému a sebeckému správaniu. Kultúra voľného sexu, krytého antikoncepciou, nevedie k šťastiu.

4/ Pre kresťanov sexualita je o láske, o trvalej láske, kde sa muž a žena vzájomne odovzdávajú celí - preto prežívanie sexuálnych vzťahov patrí do manželstva. Trvalý sexuálny vzťah predpokladá osvojenie si umenia budovať hlboké a pevné vzťahy priateľstva medzi mužom a ženou.
Súčasná kultúra je presvedčená, že so sexuálnymi vzťahmi netreba čakať až do manželstva. Možno začať, keď máte chuť - len použite kondóm. Kde je potom zodpovednosť za svoje správanie, za toho druhého?....

5/ K prirodzenosti sexu patrí vzácny dar prírody - plodnosť. Zodpovedné je rozumieť zákonitostiam plodnosti a s úctou ich rešpektovať a zodpovedne využívať.
Súčasná kultúra vníma plodnosť ako nepriateľa, ktorý robí sex "nebezpečným". Treba preto plodnosť eliminovať za každú cenu: potratovou pilulkou, chirurgickým zákrokom, ktorý ukončí sľubne sa rozvíjajúci život; propaguje sexuálne spolužitie rovnakých pohlaví, ktoré je zo svojej podstaty neplodné...

6/ Kresťania hanblivosť (stud) chápu ako ochranu ľudskej dôstojnosti a osobnosti každého človeka.
V súčasnej kultúre sa stud považuje za staromódnu záležitosť, ktorú je treba umŕtviť "detabuizáciou" sexuálnych tém v masmédiách a vo verejnom živote.

7/ Manželstvo je ochranou ženy a jej materstva (preto ten latinský názov matrimonium).
V súčasnej kultúre sa propaguje právo odmietnuť inštitucionalizáciu vzťahu manželskou zmluvou. Inštitúcia manželstva po tisícročia chránila ženy a deti, ale chránila aj mužov, aby neprepadli sebectvu. Dnes sa odmieta manželstvo v mene slobody - v mene slobody ktorého z partnerov...?Nemanželské spolužitie "na skúšku" robí z partnera/partnerky vec, ktorú možno reklamovať, "keď nám to nebude fungovať...", ktorú možno vymeniť, vrátiť ako na trhu.... Znižuje hodnotu najmä ženy a jej šance na ďalší vzťah, keď sa "skúšobná prevádzka" skončí...


3b/ Potrebujeme počuť aj dobrú správu pre povzbudenie v našom výchovnom snažení:

- S vďačnosťou Vám chcem svedčiť, že sviatosť manželstva nie je iba veľkým okamihom nášho spoločného života, ale pôsobí počas celého spoločného života manželov. Sprostredkúva potrebné milosti pre všetky úlohy a potreby manželov, aj a najmä pre výchovu našich detí.
- Boh je s nami, milí rodičia, nemusíme sa báť. Ježiš nám prisľúbil: "... Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene zhromaždení", čo istotne znamená v jeho štýle lásky v našej rodine zhromaždení, "tam som ja uprostred nich." (Mt 18,20). Môžeme rátať s jeho vernosťou tomuto prísľubu, čo znamená, že on je s nami so svojou múdrosťou.
- Na výchovu sme dvaja, otec a mama, každý/každá so svojim špecifickým materským a otcovským prejavom a prínosom a s vlastnou zodpovednosťou. Manželia, rodičia potrebujú spolu hovoriť o výchove, aby boli schopní vychovávať v jednom duchu, aby dokázali komunikovať so svojimi deťmi.
- Spoloční modlitba rodičov za svoje deti je veľkou silou, vyzbrojuje nás Božou múdrosťou.
- Cirkev, najmä na úrovni miestnych farských spoločenstiev, môže a má rozvíjať podmienky pre vzájomnú spoluprácu rodín, najmä pre zdieľanie skúseností rodičov z výchovy detí. K tomu účelu je vhodné využívať aj služby odborníkov/ odborníčok z oblasti výchovy.
Môžeme zhrnúť, čo je to podstatné pre odovzdávanie viery v rodine:
- príklad života viery rodičov,
- svedectvo rodičov, čo pre nich znamená viera v Boha, čo pre nich znamená osoba Ježiša krista,
- spoločná modlitba rodičov za deti a spoločná modlitba rodičov s deťmi (pokiaľ to deti prijímajú ako prínos pre nich, ak už nie sú ochotné sa s rodičmi modliť, pomôcť im, aby ich osobná modlitba bola napojená na Božie slovo),
- spolu s deťmi hľadať možnosti žiť v spoločenstve života a viery s vrstovníkmi.

Záver:
Výzvy, ktoré nám Boh adresuje prostredníctvom zosvetštenej súčasnej kultúry, nie sú len "zlou správou". Je to súčasne výzva pre rodičov a všetkých dospelých, čo pracujú s deťmi a mládežou, k obráteniu srdca a k dôvere v Božiu pomoc. "...U Boha nič nie je nemožné," hovorí anjel Márii (Lk 1, 37).
Nebojme sa! Zverujme naše deti a vnúčatá s ich problémami a potrebami do Božej ochrany. Naše deti sú na prvom mieste Božie a potom naše. Nie sú našim vlastníctvom! Boh nám ich zveril, aby sme ich verne sprevádzali v procese ich dospievania, pripravili ich pre život a urobili pre nich, čo je v našich silách. Ostatné prenechajme Bohu. Veďme ich, aby napodobňovali Pannu Máriu v jej poslušnosti a oddanosti Božej vôli (Lk 1, 38) a v jej ďakovaniu za všetko (Lk 1, 46 - 55).
Sám proces výchovy vlastných detí je pre rodičov veľká výzva a súčasne šanca pre dozrievanie rodičov v láske. Deti vychovávajú nás, nielen my, rodičia, deti!

Ing. Terézia Lenczová, CSc., Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, www.family-sk.sk

Použité pramene: 
Bakošová, Z., Potočárová, M.: Výsledky výskumu výchovného prostredia v rodinách na Slovensku, rok 1995
Lencz, L. , Fogassy, J.: In: Rodičovská výchova ako povolanie, zborník z konferencie Slovenskej spoločnosti pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, Bratislava, rok 2008, s. 101
Rúfus, Milan: Epištoly k ľuďom, časť Hudba pod ľadom, rok 1991
Strässling, B.: Sú schopné dnešné rodiny vychovávať deti?, časopis Psychológia a pastorácia, ročník 1994, č. 5.

Stručné predstavenie


V septembri 1997 bolo založené občianske združenie Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, registráciou na MV SR podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Je iniciatívnou skupinou odborníkov rôznych vedných disciplín: pedagógov, psychológov, právnikov, demografov, sociológov, teológov, ekonómov a lekárov, ktoré súvisia s životom rodiny, a viac ako 20 asociovaných organizácií, ktoré pracujú pre rodiny. Všetkým nám záleží na spokojnom a pre deti podnetnom rodinnom prostredí na Slovensku.