Dostala som tú prácu... Bolo tam osem žien a vybrali si práve mňa... Cítim sa dôležitá, veď budem riaditeľka... nateraz však iba s handrou a metlou, ale aj to je niečo... A tak sa po 22 rokoch „dovolenky" dostávam medzi ľudí... To som sa za tie roky napočúvala od „dovolenkujúcich" žien, ako im je dlho doma, že chcú ísť medzi ľudí do práce a tak... Že ako som to vydržala? Hm...

Apropo DOVOLENKA... Pre väčšinu žien dehonestujúci názov na tú drinu okolo detí. Najprv jedno dieťa a naruší vám pokojnú domácnosť. Keď príde druhé, musíte robiť všetko dvojmo, aj milovať dvojmo. Potom sa prihlási tretie a zisťujete, že tie dve sú už „veľké" a ďalšie bábätko zvládate v pohode... Dokonca aj štvrté rýchlo „zapadne". A tak sme už veľká rodinka, o ktorej som vlastne vždy snívala...
Že nie som medzi ľuďmi? A či deti nie sú ľudia? Či žijem izolovane alebo som zavretá vo väzení? Keď boli deti malé, všade sme chodili s nimi. Čím je dieťa menšie, tým prenosnejšie... Všade sú ľudia: na dvore, v škole, na úradoch, v obchode, u lekára, v kostole, širšia rodina, priatelia, kamaráti detí...

A keď trošku odrástli a ja začínam uvažovať o práci, príde piate dieťa, bonusové. Je to ako slniečko, čo vstúpi do každodennej všednosti a dáva všetkému nový život. U nás to naozaj ožilo. A okrem vlastných rodičov má ešte ďalších štyroch náhradných, rovnako starostlivých... A keď sa pridá šieste, je to to isté, len v dievčenskom vydaní...

Doma som sa nikdy nenudila pri mojich veľkých aj malých deťoch. Neustále sa niečo deje a ja musím stále riešiť nejaký problém. Som ako manažérka firmy. A zmanažovať takú veľkú rodinu dá niekedy dosť zabrať. A neverili by ste, koľko povolaní som už vystriedala. Nie som iba opatrovateľkou, kuchárkou, upratovačkou, krajčírkou, učiteľkou, lekárkou, psychologičkou, ekonómkou, policajtkou, sudkyňou... ale aj poradkyňou, partnerkou, kamarátkou, mamou, ktorá je vždy na blízku...

Čo som tým všetkým chcela vlastne povedať? Neodsudzujem nikoho, kto pracuje a stíha aj rodinu, keď to robí dobre. Ja by som mala pocit, že to robím polovičato, preto som sa rozhodla byť mamou na „plný úväzok". A uznávam, že to nemusí zvládnuť každý. Ja som to prijala ako poslanie a povolanie zároveň. Táto „práca" ma aj napĺňa. Niektorí ľudia pracujú, aby pracovali, ale práca ich nebaví. Nevidia v nej zmysel, nenachádzajú radosť, nemajú víziu... Tak toto mne nehrozí...

A prezradím vám ešte niečo. Pred rokmi som im dala život ja, teraz mi to vracajú... Dávajú mi silu žiť a boriť sa s problémami. Niekedy mi stačí, keď ich vidím hlasno sa smiať, diskutovať... keď vidím, že sú spokojné a šťastné. Neviem koľko objatí za deň potrebuje človek pre život... Je k tomu nejaká štúdia... Ja ich mám k dispozícii 6+1... Môže byť niečo krajšie?

Zdroj: http://nemcokova.blog.sme.sk/c/196009/Mamou-na-plny-uvazok.html

Stručné predstavenie


V septembri 1997 bolo založené občianske združenie Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, registráciou na MV SR podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Je iniciatívnou skupinou odborníkov rôznych vedných disciplín: pedagógov, psychológov, právnikov, demografov, sociológov, teológov, ekonómov a lekárov, ktoré súvisia s životom rodiny, a viac ako 20 asociovaných organizácií, ktoré pracujú pre rodiny. Všetkým nám záleží na spokojnom a pre deti podnetnom rodinnom prostredí na Slovensku.