Józef Augustyn SJ


Túžba po otcovskej a materinskej láske je hlboko vpísaná v každom človeku. Túto lásku potrebujú najmä deti a mládež. Dieťa hľadá hrejivú a srdečnú materinskú lásku a zároveň aj otvorenú, žičlivú a bezpečie dávajúcu otcovskú lásku. Zrelé otcovstvo a materstvo sa má riadiť týmito "prikázaniami":

1. Hľadaj Boha ako otca
Byť otcom alebo matkou znamená dávať život podľa vzoru samotného Stvoriteľa. Rodiac nový život plnia muž a žena Božiu výzvu: Ploďte a množte sa! (Gen 1,28) Takto majú účasť na stvoriteľskej Božej moci. Život, ktorý sa zrodil, im nepatrí. Patrí Bohu. Skúsenosť Boha ako Otca, ktorý miluje odvekou láskou svojho Syna, môže byť spoľahlivým základom ľudskej rodičovskej lásky: otcovskej aj materskej.

2. Usiľuj sa byť dobrým dieťaťom, aby si bol dobrým rodičom
Pre mladého muža i ženu je cestou k skúsenosti rodičovstva skúsenosť detstva. Inej cesty niet. Mnoho mužov a žien premárni šancu na zrelé otcovstvo a matestvo, lebo sa nechajú viesť pýchou a nechcú prijať postoj poslušnosti voči svojim rodičom. Odpúšťajúca láska voči rodičom je potrebná najmä vtedy, ak postoj rodičov deti zraňoval.
Najprv je potrebné naučiť sa byť dobrým a verným synou alebo dcérou, aby bolo možné byť neskôr dobrým a verným otcom či matkou. Vzťah dospelého syna/dcéry k vlastnému otcovi a matke sa musí spájať s hlbokou úctou: "Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom a nepohŕdaj svojou matkou v jej starobe (Kniha Prísloví, 23,22).

3. Opusti otca i matku, ako káže Biblia
"Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom" (Gen 2,24). Opustiť rodičov fyzicky aj emocionálne je nevyhnutnou podmienkou dobrého otcovstva a matersva. Toto opustenie sa však neuskutočňuje "oddelením" od rodičov, ale prostredníctvom vnútorného zmierenia sa s nimi. Odchod z rodičovského domu bez vnútorného zmierenia sa s matkou a otcom spôsobuje, že je to skôr útek ako odchod.
Pre úplnú autonómiu voči rodičom je nevyhnutné oslobodenie od nich. Mnohí nie sú schopní skutočne vnútorne "opustiť otca i matku", pretože im nevedia (často len preto, že skutočne nechcú) odpustiť a zmieriť sa s nimi. Oslobodenie sa od rodičov má za následok, že žena a muž môžu na jednej strane využívať plnosť darov, ktoré od nich dostali, a na druhej strane sa postupne vymaňovať zo stereotypov, ktoými bola poznačená celá ich výchova.

4. Daruj deťom lásku v úplnej rodine
Dieťa potrebuje nie iba individuálnu lásku otca a matky, ale tiež vzájomnú lásku obidvoch rodičov. Na základe tejto lásky sa dieťa dozvedá, čo je ľudská láska, rodina, manželstvo, v úplnej rodine nachádza oporu a pocit bezpečia. Veľmi dôležitou úlohou rodičov je teda najskôr vybudovať láskyplné manželstvo a potom úplnú a láskyplnú rodinu, v ktorej od samého počiatku existuje atmosféra zhody, rodičovskej lásky, pocitu bezpečia a vzájomnej starostlivosti.

5. Dôveruj svojim deťom 
Viera rodičov v ich deti je základom ozajstného rodičovstva. Otec, ktorý si uchováva dôveru v svojho syna napriek udalostiam, ktoré ich môžu rozdeliť proti sebe navzájom, či dokonca ich môžu rozhádať, si stále zasluhuje meno otec. (M. Legaut) Rodič však môže dieťaťu veriť iba vtedy, keď - hoci v malej miere - verí sebe. Rodičia si dôveru detí nemôžu vynucovať. Musia si ju zaslúžiť. Dôvera je vzájomným darom. Dieťa spontánne dôveruje rodičom, keď cíti ich lásku a dôveru. Dôveru možno budovať na vzájomnej láske a starostlivosti o seba navzájom. Dôvera rodí dôveru. Dospievajúce deti neočakávajú od svojich rodičov, že budú vo všetkom bez chyby. Očakávajú od nich predovšetkým dôveru a vieru v ich možnosti, dobré plány a túžby.

6. Buď pre deti autoritou
Byť rodičom znamená dať sa rodine a deťom k dispozícii, slúžiť im a niesť za nich zodpovednosť. Iba zodpovedný rodič naučí zodpovednosti svoje deti. Autorita otca a matky nie je výsadou, ale službou. Postojom zodpovednosti, obetavosti, starostlivosti a služby rodine budujú svoju autoritu.
Dieťa potrebuje silnú podporu svojich rodičov a má na ňu plné právo. Nebude však dôverovať rodičom, ich radám a ponaučeniam, ak nebudú preň autoritou.

7. Miluj svoje dieťa nezištnou láskou
Otec a matka nedávajú svojim deťom život preto, aby "niečo" za to dostali, ale preto, aby mohli vo svojich deťoch predĺžiť trvanie lásky a života. Dávanie života dieťaťu je delením sa o lásku, ktorú rodičia dostali od svojich rodičov a ktorou sa vzájomne obdarúvajú v manželstve. V Božom zámere má byť dieťa plodom vzájomnej lásky svojich rodičov a zároveň nezištnej lásky k "novému bytiu", ktoré túži prísť na svet. Nezištná láska otca a matky je zrkadlom nezištnej lásky Boha Otca. Vďaka svojej láske sa rodičia pre dieťa stávajú ukazovateľom cesty k Bohu.


8. Uč deti bojovať
Osobitnou úlohou otca je naučiť deti "bojovať", v najlepšom zmysle tohto slova. Láska, z ktorej sa rodí radosť zo života, musí často tvdo zápasiť. Predovšetkým to bude vnútorný zápas s vlastnou slabosťou: nestálosťou vôle, náchylnosťou k znechuteniu, sklonmi k úniku. Bude to tiež "vonkajší" zápas o miesto vo svete: úsilie o vydobytie si pozície v zamestnaní, zápas s nespravodlivým správaním sa druhých ľudí, s nečestnými súpermi. Tento zápas nie je "zápasom o svoje", ale je to zápolenie o dobrý a čestný život.

9. Vytváraj deťom ovzdušie slobody
Pravdivý vzťah rodičov k deťom sa môže nadviazať iba v atmosfére úplnej slobody. Atmosféra dôvery a slobody spôsobuje, že dieťa sa spontánne stotožňuje s hodnotami, ktoré reprezentujú jeho otec a matka. Sloboda a dôvera medzi dieťaťom a rodičmi vplýva na postupnú premenu vzťahu závislosti na vzájomné partnerstvo a priateľstvo. Rodičia nie sú pánmi svojho dieťaťa. Ani vtedy, keď je od nich úplne závislé. Rodič je len "starší brat/sestra vo viere" svojho dieťaťa. Pretože dieťa nie je majetkom svojich rodičov, nemôžu mať úplne v moci jeho slobodu. "Rodičovskú moc" možno vykonávať le s odvolaním sa na slobodu dieťaťa. V každom období života dieťaťa treba rešpektovať jeho slobodu v takej miere, ktorej je dieťa schopné.

10. Venuj deťom každý deň zo svojho času
Jedným z najdôležitejších darov, aký rodičia môžu darovať svojim deťom, je venovať im každý deň zo svojho času. Od okamihu príchodu dieťaťa na svet si rodičovstvo vyžaduje ČAS. Nedostatky vo vzťahu spôsobené nedostatkom času negatívne ovplyvňujú emocionálny, intelektuálny a duchovný vývoj dieťaťa. Nedostatok času otcov osobitne citlivo pociťujú synovia. Intenzita pracovného nasadenia má za následok, že potreba rodičovského času pre deti sa stala jednou z najnáročnejších tém vo výchove detí. Čas venovaný deťom sa nedá ničím nahradiť.

Viac k téme rodičovstvo z pera J. Augustyna je v autorových knihách: O láske, manželstve a rodine; Smädní po láske; Otcovstvo.
Vydavateľstvo Dobrá kniha, Štefánikova 44, 917 01 Trnava

Stručné predstavenie


V septembri 1997 bolo založené občianske združenie Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, registráciou na MV SR podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Je iniciatívnou skupinou odborníkov rôznych vedných disciplín: pedagógov, psychológov, právnikov, demografov, sociológov, teológov, ekonómov a lekárov, ktoré súvisia s životom rodiny, a viac ako 20 asociovaných organizácií, ktoré pracujú pre rodiny. Všetkým nám záleží na spokojnom a pre deti podnetnom rodinnom prostredí na Slovensku.