1: Kompetencie rodiny a školy vo výchove
Doc. PhDr. Mária Glasová, PhD, PdF UK Bratislava 

1. Kým je dieťa
2. Vývinové potreby dieťaťa
3. Potreba výchovy a práva dieťaťa
4. Rodičia, rodina, škola a výchova
5. Úskalia (ne)zodpovednosti vo výchove
6. Zodpovednosť štátu a zodpovednosť občana v minulosti, súčasnosti a budúcnosti

1. Kým je dieťa - vybrané prístupy
Malý dospelý, menšie ako dospelý
Pýcha, prestíž rodičov ("máme", "urobili/zadovážili sme si" dieťa)
Potenciálna výrobná sila, vývojová forma hmoty
Záruka spokojnej staroby rodičov
Tabula rasa (čistý list, otvorený skúsenosti)
Nezrelý organizmus, nezaštepený strom (Neboť strom neštěpovaný štěpného ovoce nésti nemúž (Jan Amos Komenský)
Osoba - integrita duše, ducha a tela (Celostne ľudská s dimenziou srdca, ktoré je schopné lásky /Berďajev/; Svojou prirodzenosťou dialogická bytosť /Romano Guardini/; Schopná transcendencie skrze čin /Karol Wojtyla/

Dieťa je jedinečná ľudská bytosť, prirodzene zameraná na
sociálne - vrodená potreba zblížiť sa s druhým človekom je vitálnou potrebou, je otázkou prežitia /už pred narodením)
racionálne - vrodená potreba a schopnosť poznávať, pochopiť veci a javy
seba-transcendentné - hľadá konečný význam a zmysel svojho bytia a bytia sveta (teleologicky)
je bytosť dialogická

2. Základné vývinové potreby
fyzické bezpečie - prístrešie, výživa, ošatenie
poriadok v čase - predvídateľný rozvrh času, rytmus dňa a týždňa
jasné hranice vo vzťahoch - konzistentný prístup dospelých
pravidlá a veku primeraná zodpovednosť 
úcta k druhým, zvlášť k autoritám - uznanie kompetencií a úloh ďalších sociálnych inštitúcií mimo rámec rodiny 
(Garanzini, 1995)
veku primeraná podnetnosť prostredia, kvalita, kvantita, variabilita
zmysluplnosť sveta - určitý poriadok, orientácia vo svete
životná istota - citová istota a bezpečie
identita, vedomie svojho Ja a svojej hodnoty - sebarealizácia
životná perspektíva - otvorenosť budúcnosti a kontinuita v čase
(Matějček, 1992)

Základné vývinové potreby v dimenzii osobnej intimity
Potreba
starostlivosti druhého o mňa a moja starosť o neho
úprimnosť a objektivita - v hodnotení Ja - Ty - My 
prejaviť svoje city navonok
zvládnuť vonkajší citový prejav - prijať protichodné (ambivalenciu) a negatívne city
prijať svoje telo - možnosti a hranice vo vzťahu k sebe a k Ty

3. Potreba výchovy

VÝCHOVA = zámerné pôsobenie vychovávateľa na vychovávaného podľa
výchovného cieľa
hodnotového systému vychovávateľa/rodičov
predpokladov dieťaťa (rozumová, citová, sociálna zrelosť)
Langmeier, Krejčířová, 2006)
= stretnutie, dialóg osôb 
a l e b o
= vzdelávanie ľahostajné voči
hodnotám?
osobe?

Potreba vychovy

VÝCHOVA sa spája 
s poslaním človeka, aby žil v pravde a láske - aby hľadal pravdu o sebe a o svete
s pravdou, že človek nachádza seba v plnosti prostredníctvom úpimného daru seba samého,... čo platí rovnako pre toho, kto vychováva, pre vychovávateľa, aj pre toho, koho vychovávajú, pre vychovávaného
List rodinám 16, Ján Pavol II., 2. február 1994

Výchova a práva dieťaťa

/2/ Aby sa vyvíjalo v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a normálnym spôsobom telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne;
/4/ Vyvíjať sa a dospievať v zdraví, mať právo na primeranú výživu, bývanie, zotavenie a zdravotné služby;
/5/ Telesne, duševne alebo sociálne postihnuté dieťa má právo na zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť;
/6/ Právo na lásku a porozumenie - na starostlivosť, zodpovednosť rodičov, ovzdušie mravnej a hmotnej istoty, na spätosť s matkou;
/7/Právo na vzdelanie, bezplatné a povinné, aspoň základné, na rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti;
/9/ Právo na ochranu pred zanedbávaním, krutosťou a využívaním (obchodovaním, zamestnávaním) na úkor zdravia a vzdelania;
/10/ Právo na ochranu pred rasovou a náboženskou diskrimináciou, na ducha solidarity.
OSN, 20. novembra 1959

4. Rodičia, rodina, škola a výchova

Rodičia odovzdali deťom život, preto
majú prvotnú a rozhodujúcu úlohu aj v ich výchove
majú vytvoriť v rodine atmosféru vzájomnej lásky a úcty

Rodina je prirodzene
prvou školou charakterových vlastností, potrebných v každej spoločnosti
v primárnej úlohe vo výchove si zaslúži pomoc spoločnosti (ochrana a podpora práv rodičov pri výchove detí)

Spoločnosť (škola)
pomáha a podporuje výchovu v rodinách (subsidiarita)
má pôsobiť v zhode s rodinou a v záujme dobra detí

5. Úskalia (ne)zodpovednosti

1. Abdikácia rodičov na vedenie a usmernenie svojich detí pred autoritou rovesníckej subkultúry (dospelí im nie sú prirodzenou autoritou). 
2. Rozhodovanie založené na konsenze a nie na princípoch.
3. Minimum času tráveného spolu s dospelými.
4. Zameranie výchovy iba na zážitky namiesto formovania intelektu a svedomia.
5. Nevšímavosť voči drobným priestupkom voči - úcte, majetku, poriadku, porušovanie hraníc tolerancie rodičov a spoločnosti.
6. Mediálny dôraz na hrôzu, ošklivosť, zmyselnosť - v hudbe, filme, v tlači - na exploráciu temných stránok človeka. 
7. Zhovievavosť voči drogovej kultúre - podceňovanie sebadisciplíny.
Eakman, 2000, 7 Deadly sins of parental iresponsibility

ruinujú deti

1. Od malička sa splní každé detské prianie, a preto vyrastá presvedčené, že svet mu je dlžníkom.
2. Na neslušné výrazy sa dospelý iba zasmeje a dieťa si myslí, že je roztomilé a učí sa ešte "milšie" výrazy, ktoré sa aj tak nakoniec zosypú na jeho hlavu.
3. Vôbec sa mu duchovne nevenujú, čaká sa, až bude mať 21 a rozhodne sa samé.
4. Nepoužíva sa slovo "zlý", aby sa u dieťaťa neusídlil falošný pocit viny; keď neskôr kradne a potrestajú ho, je presvedčené, že celý svet je proti nemu.
5. Všetko sa po ňom upratuje a za neho urobí, a preto to vždy čaká od druhých.
6. Nechajú dieťa čítať si, čo chce; a hoci sa dbá o čistotu prostredia, je ponechané, nech sa mu (svedomie) plní odpadkami.
7. Dospelí sa často pred deťmi hádajú - aspoň nie sú neskôr šokované, keď sa vzťahy rozpadnú.
8. Deti dostávajú vreckové, koľko si pýtajú. Nikdy nie sú nútené si zarobiť, aby si sami zadovážili to, čo potrebujú. Prečo aj, keď od druhých dostanú zadarmo čo potrebujú a chcú mať!
9. Je snaha vždy uspokojiť chuť - na jedlo, pitie, alebo iné pohodlie, aby malo vždy uspokojené všetky zmysly, lebo odopretie môže viesť k škodlivej frustrácii...
10. Vždy sa dieťaťa zastať pred druhými - pred blízkymi, pred učiteľmi, strážnikom - lebo všetci sú voči nemu zaujatí...
11. Ak sa dieťa dostane do vážnych problémov, ospravedlňujú ho, že aj tak sa s ním nedalo nikdy nič urobiť.
12. A nakoniec sa čaká, že s ním bude určite trápenie...

6. Zodpovednosť štátu a zodpovednosť občana
štátu
jednotná rovnaká škola
riadená "znalostná" spoločnosť/ekonomika
alebo v rozumnej miere
občana
variabilita
komplementarita štátneho systému a občianskej, rodičovskej iniciatívy
???

paradox
v zložitej priemyselnej spoločnosti so stále väčšími nárokmi na poznanie a vzdelanostnú úroveň sa stále viac stávame spoločnosťou nezávislých (= bez záväzkov) adolescentov
adolescentnú kultúru nezaujíma veda, vzdelanie a (seba)výchova, ale internet, športy, hudba, autá a iné vzrušenia a zábava, dobré postavenie a úspech bez väčšej námahy a práce "naviac"; výnimočných jednotlivcov sociálne izoluje
od zamerania súťaže na prestíž jednotlivca prejsť na prestíž jedinečnej skupiny: triedy, školy, regiónu
James S. Coleman, Harvard Education Review, 1959

Vieme, koho vychovávame?
Dieťa je
zodpovedný a slobodný ľudský subjekt v hľadaní a uznaní Dobra a Pravdy, ktoré ho presahujú, je však schopný v dôvernej blízkosti s druhým(i) a s odvahou k tvorivej vízii 
vykročiť do BUDÚCNOSTI - ale:
Ak je v nej na konci priepasť, potrebuje DRUHÉHO, kto o nej teraz vie, a má ho rád skutočne nezištne, aby mu o nej povedal! A preto potrebuje aj DRUHÉHO počúvať!
Ďakujem za pozornosť! Doc. PhDr. Mária Glasová, PhD



2: Bez rodičov to nejde! Spolupráca a participácia vo vzťahu rodina-škola
Prof. Harald Mandl MAS, Inštitút pre náboženstvo a pedagogiku, Eisenstadt

1/ Školu nemožno budovať bez vzťahu k rodičovskému domu - úspech školy vzájomne úzko súvisí s podmienkami v rodičovskom dome. Škola nutne potrebuje výchovnú prácu rodičov, najmä a celkom osobitne v otázkach viery!
Už 25 rokov pôsobím ako učiteľ náboženstva, viac ako 15 rokov vo formácii a priebežnom vzdelávaní katechetov a katechetiek. V mojej praxi som si veľmi skoro uvedomil, že pre našu prácu je veľkou pomocou, keď prizveme rodičov, keď nájdeme spôsob, ako s nimi komunikovať. Vzájomné spoznávanie sa sa mnohokrát ukázalo ako veľká pomoc, ako efektívne. Rodičia majú veľa otázok, týkajúcich sa rozvoja ich detí. Často sú aj trocha zneistení. Rozhovor s odborníkmi im môže pomôcť. Lenže, ako túto oblasť načať? Ako začať s rodičmi spolupracovať? Ako a či sa nám podarí ich prilákať do školy? Kedy majú vôbec čas? Ako ich môžeme osloviť a pozvať ako subjekty formácie ich detí vo viere? 
Ja som začal s rodičovskými večermi, ako učiteľ náboženstva samozrejme prevažne s témami našej kresťanskej viry. A oni mi naozaj prišli! Spočiatku len počúvali, prijali čo som im ponúkol. Krok za krokom sa postupne darilo nadviazať rozhovory. Rodičia začali klásť otázky. Na ich veľké prekvapenie a nadšenie sme si po rodičovskom večeri zašli do nejakého lokálu na pohár piva alebo vína. 
Cieľ týchto stretávaní je jasný: ide o posilnenie vedomia, že rodičia výchovu, najmä náboženskú výchovu, nemôžu delegovať na školu, na predmet náboženská výchova. Deti a mladí ľudia napodobňujú to, čo ich ocko a mamka robia. Nám len dovolia, aby sme ich akademickým spôsobom poučili a ovplyvnili.

2/ Úspech výchovy, ku ktorej patrí aj a práve výchova k hodnotám a všestranná politická a náboženská formácia, zostáva bezpodmienečným predpokladom kvality školského vzdelávania a všestranného osobnostného vzdelávania (formácie)
Cieľ stanoviť, ktoré hodnoty by sa mali v rodine a v škole prežívať a ako budovať pre ne základy, v záujme úspešného zvládnutia medziľudských vzťahov tu a dnes, ako aj v budúcnosti, keď mladí ľudia budú utvárať túto spoločnosť, sa zdá byť pre nejakú privátnu katolícku školu vcelku jasný a ľahký. Ale zdanie klame! Podľa mojich skúseností je užitočné a veľmi plodné, aby celé spoločenstvo školy viedlo dialóg o cieľoch a obsahoch konkrétnej školy. Ciele sa totiž dajú najúčinnejšie dosiahnuť, ak sú pre väčšinu jasné. Rôzne nedorozumenia vedú potom k prejavom frustrácie.

3/ Čím viac sú rodičia zapojení do vzdelávacieho procesu školy (do výchovného spoločenstva), tým účinnejšie bude možné dosahovať dohodnuté ciele! Škola by si mala osvojiť dve výchovné pravidlá sv. Benedikta: Dilatato corde - rozšíriť srdce a Exhibeatur humanitas - odovzdávať ľudskosť.
Jedno pravidlo popisuje, čo by mala škola dosiahnuť a druhé, ako by to mala škola robiť. Veľmi si prajem, aby sa tieto slová boli, resp, sa stali pre mnohé školy líniou pre ich prácu - pre dobro žiačok a žiakov.

4/ Rodičia sú partnermi pri výchove, preto každej škole má ležať na srdci úzka a na vzájomnej dôvere založená spolupráca s nimi. Rodičia to potrebujú od počiatku vnímať a pri mnohorakých príležitostiach aj zakúšať.
Výchovné spoločenstvo rodičov, pedagógov, žiakov a žiačok sa chápe ako osobné spoločenstvo - communio personarum, ako spoločenstvo rozumných, slobodných a komunikujúcich osôb. Veci veľmi pomáha, ak vedenie školy a pedagogický zbor sú k rodičom ovorení a poskytnú im signály, že im záleží na spolupráci s nimi. Ešte k možnostiam, ako nadväzovať kontakty s rodičmi, ponúka sa bohatá škála príležiostí: listy pre rodičov, rôzne večerné podujatia, víkendové semináre, spoločné bohoslužby, výlety, púte do vzácnych chrámov alebo kláštorov, návštevy múzeí, prírodných alebo kultúrnych pozoruhodností v blízkom alebo vzdialenejšom prosredí.

5/ Život školy bez angažovanej spolupráce s rodičmi je veľmi namáhavý! Zvyšuje to záťaž pre pedagógov, mužov i ženy, ak sa rodičia aktívne nepodieľajú na živote školy. Ak sa rodičia zapájajú, prinesie to zlepšenie práce pre všetkých!
Myslím tým účasť na príprave akcií, projektov, slávností, pokiaľ možno už vo fáze tvorby koncepcie a plánovania, nie až v realizačnej fáze! Model, ako by mala vyzerať účasť rodičov na živote konkrétnej školy a nakoľko je možná, musí vzniknúť len zo spoločnej diskusie rodičov a pedagogického zboru.

6/ Pre plánovanie práce s rodičmi je veľmi dôležité, ak si škola pripraví určité návrhy práce s rodičmi, vychádzajúc z ich očakávaní v súvislosti s konkrétnymi témami výchovy a fungovania školy.
Tu je hlavné, aby každý zo zúčastnených mal pocit istoty, že ho počúvajú, že mu rozumejú. To však ešte nestačí. Dôležité je spojenie, vzťah medzi učiteľmi, žiakmi a rodičmi, aby sa mohli riešiť vzniklé problémy. Tieto otázky sú dôležité aj pre riadieľov škôl a učiteľov, učieľky.

7/ Rodičia sa chcú ďalej vzdelávať vo viere.
Sú zainteresovaní na svojom osobnom raste. Chcú dostať odpovede na otázky svojho života, existencie ale tiež na otázky ich detí. Rodičia sú subjekty, nie objekty učenia. Ich život má byť aj svedectvom ich vlastnej viery. 

8/ Niekoľko typov pre prax:
Najdôležitejšie inšpirácie a otázky často vzniknú pri príjemnom spoločnom posedení. K tomu je potrebný čas a umenie vyvoriť príležitosť!
Rámcové pravidlá a časový rozvrh sú rozhodujúce: pre večer s rodičmi platí maximum 90 minút!
Aj pre prácu s rodičmi je potrebná metodická šikovnosť a tvorivosť! Aby sme neupadli do pasce púhej schémy: učiteľ - žiak!
Rodičia radi siahnu po dobrej knihe. Je možné im vytvoriť ponuku kníh na vypožičanie alebo na zakúpenie ako svojho druhu výhodný servis za prítomnosti učiteľa/učiteľky ako odborníkov.
Prvý dojem je rozhodujúci (First impression go a long way!), preto prvé stretnutie s rodičmi musí byť veľmi dobre premyslené a pripravené!
Dobrá spolupráca závisí od dobrých vzťahov. Je bezpodmienečne potrebné budovať spoluprácu s rodičmi na kontaktoch s nimi a na priateľských vzťahoch.

Spišská Kapitula, máj 2007
Preklad: Ing. Terézia Lenczová, CSc.

Prof. Harald Mandl MAS; je ženatý, má dvoch synov. Vzdelanie pedagogické a teologické na Univezite v Innsbrucku. Učiteľ náboženstva r.k. od roku 1981, matematiky, fyziky a chemie na Pedagogickej akadémii v Eisenstadte od roku 1988, vrátane odborov didaktika a školská prax vyučovania náboženstva na Nábožensko-pedagogickom ištitúte diecézy Eisenstadt, vedúci odboru pre povinné školstvo od roku 1999; autor školských učebníc a početných publikácií ako aj mnohých prednášok a seminárov doma i v zahraničí.
Kontakt: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it. 0043/2682/65983/75

 

 

Tieto dva príspevky odzneli na medzinárodnej konferencii Výchova a vzdelávanie v Európe 2007, Spišská Kapitula 17.-21. mája 2007

Stručné predstavenie


V septembri 1997 bolo založené občianske združenie Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, registráciou na MV SR podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Je iniciatívnou skupinou odborníkov rôznych vedných disciplín: pedagógov, psychológov, právnikov, demografov, sociológov, teológov, ekonómov a lekárov, ktoré súvisia s životom rodiny, a viac ako 20 asociovaných organizácií, ktoré pracujú pre rodiny. Všetkým nám záleží na spokojnom a pre deti podnetnom rodinnom prostredí na Slovensku.