ktorý minulý týždeň predložilo Ministerstvo zdravotníctva SR na rokovanie vlády, sa zhovárame s predsedníčkou Slovenskej spoločnosti pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo Ing. TERÉZIOU LENCZOVOU.


1.Na úvod by som poprosila váš pohľad na Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia (NPOSRZ) z pohľadu predsedníčky Slovenskej spoločnosti pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo (SSRZR), ale aj ako matky troch detí.

T.L.: Na pôde Slovenskej republiky je tento Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia jedným zo série pokusov liberálne orientovaných odborníkov vnútiť slovenskej verejnosti svoju vlastnú postmodernú predstavu o tom, ako máme už od školských lavíc a potom v rodinách prijímať a žiť dar sexuality: aby sme zažili maximum uspokojenia pri minime zodpovednosti. Stačí „zodpovedne“ použiť odporúčané ochranné prostriedky. A pokiaľ možno nevnášať do tejto oblasti žiadnu „indoktrináciu“ či „ideológiu“. 
Začiatkom 90. rokov Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (IPPF) prijala Chartu sexuálnych a reprodukčných práv. Najskôr ju šírili v angličtine (IPPF Charter on Sexual and Reproductive Rights), potom ju vydali v slovenskom jazyku. Od polovice 90. rokov vyškolili niekoľko tisíc učiteliek a učiteľov. Semináre boli súčasne aj prezentáciou antikoncepčných prostriedkov. Na jednom z nich (Nitra, január 1996) usporiadatelia tvrdo zasiahli proti hlasu z pléna, že rodičia sú primárne zodpovední za informovanie svojich detí o tajomstvách ľudskej sexuality, o vzťahoch muža a ženy a vzniku ľudského života. Podobne arogantne reagovali na odlišné názory na konferencii „Príprava modelu sexuálnej výchovy na školách, november 2001, Kováčová pri Zvolene. Rodičovská verejnosť okamžite reagovala na ponúkaný model sexuálnej výchovy vznikom Rodičovskej platformy 17 prorodinne orientovaných mimovládnych organizácií, tlačovou konferenciou a snahou komunikovať svoje obavy o zdravú výchovu detí a mládeže. To znamená zohľadňujúcu všetky aspekty ľudskej sexuality: biologický, psychologický, morálny, spoločenský.
Keď od roku 1996 na pôde Ministerstva školstva SR vznikala Koncepcia výchovy k manželstvu a rodičovstvu, boli prizvaní aj odborníci liberálnej orientácie, aby prezentovali svoj koncept sexuálnej výchovy. Prevážil záujem o vyváženú a nadpredmetovú výchovu k manželstvu a rodičovstvu (VMR)a od septembra 1998 vstúpila v záväznú platnosť v určených triedach všetkých základných a stredných škôl na Slovensku. Pre VMR boli vypracované metodické materiály, učebnica a séria 10 videokaziet Vážim si ťa, láska! Bolo vyškolených viac ako 5000 učiteliek a učiteľov s možnosťou ďalej sa vzdelávať o aktuálnych, s VMR súvisiacich nových poznatkoch. Liberálne orientovaní odborníci ponúkli českú videokazetu Láska je láska, ktorá na záver končí oslavným hymnom na kondóm. Je na mnohých školách, ale neodporúča sa používať.
V júli 2007 Spoločnosť pre plánované rodičovstvo predložila vlastnú Metodickú príručku a pracovné listy pre sexuálnu výchovu a zdôvodnila svoj krok „...absenciou učebnice a nedostatkom odborne pripravených pedagógov“. Táto príručka mala slúžiť pre osobitný predmet sexuálna výchova. Neskôr autori navrhli, aby slúžila nadpredmetovej výchove k manželstvu a rodičovstvu, hoci táto má celkom iné ciele, ako sú ciele Metodickej príručky sexuálnej výchovy. Táto uprednostňuje dať deťom a mládeži podrobné poučenie o sexuálnom živote,s odporúčaním a podrobným návodom na použitie antikoncepčných prostriedkov. Žiaľ je to „výchova“ bez patričného osobnostného, rodinného a hodnotového zakotvenia. 
MŠ SR prostredníctvom odborníkov, poverených Štátnym pedagogickým ústavom, túto Metodickú príručku odmietlo. Napriek tomu autori ju knižne vydali a začali vzdelávať učiteľky a učiteľov po celom Slovensku v duchu svojho chápania sexuálnej výchovy.
Ospravedlňujem sa za tento „historický exkurz“. Naznačuje gradáciu úsilia pozvať deti a mládež a občanov a občianky Slovenska užívať si voľný sex, bez etických zábran a s masívnym antikoncepčným marketingom, bez ohľadu na rodinné hodnoty. Domnievam sa, že súdnym čitateľom a čitateľkám najlepšie preukáže, o čo ide autorom Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného „zdravia“. Tu už len zhrniem, ako tento NPOSRZ vnímam: 
1/ Chýba v ňom rešpektovanie rodičov ako primárnych vychovávateľov detí a mládeže. 
2/ Vnáša pojmový zmätok. Do témy o ľudskej sexualite, donedávna hodnotovo jasnej, hoci v praxi nie vždy žitej v duchu poznaných a akceptovaných hodnôt, sa stále viac zavádzajú nové, často eticky rozporné pojmy. Takými pojmami sú napr. sexuálne práva a služby – tým rozumejú právo na antikoncepciu; reprodukčné zdravie, práva a služby – tým rozumejú právo na bezpečný(!) potrat, na mimotelové oplodnenie, na sterilizáciu; je spomenuté aj právo na bezpečné materstvo, čo je, dúfam, pre naše zdravotníctvo dávno samozrejmým imperatívom; 
Doteraz používané pojmy (pohlavie, rod, manželstvo, rodina, ľudské práva a i.)sa inak interpretujú, takže dostávajú iný význam.) Ak sa v súčasnosti hovorí o „globálnej zmene klímy v oblasti rodiny a manželstva“, súvislosť asi nie je náhodná!
3/ NPSRZ naprosto nezohľadňuje najnovšie poznatky dorastovej medicíny o fyziologických a psychických rizikách predčasnej sexuálnej aktivity pre mladistvých,najmä pre dievčatá. Ani sa nezaujíma o poznatky vývinovej psychológie o psychických a sociálnych rizikách predčasnej sexuálnej aktivity mladistvých. Mladí ľudia majú právo na pravdivé informácie, ak ide o vážne dôsledky ich správania. Táto ignorancia je mi úplne nepochopiteľná! Veď práve autormi tak často citovaná SZO považuje z konkrétnych dôvodov sexuálnu aktivitu do 18. roku veku za predčasnú a teda rizikovú!
4/ Fyziologické a ekologicky čisté prirodzené metódy zodpovedného rodičovstva sú liberálne orientovanými odborníkmi zaznávané, občas aj zosmiešňované, hoci SZO ich akceptuje ako vysoko spoľahlivé a odporúčania hodné! Hoci značná časť obyvateľov a obyvateliek Slovenska ich akceptuje a používa, súčasťou „národa“ sú len fanúšikovia antikoncepcie rôzneho druhu! Nie je to o marketingu?

2.Minister zdravotníctva MUDr. Ivan Valentovič k téme sexuálnej výchovy, ktorá je súčasťou NPOSRZ, pre médiá vyhlásil: „Čoraz viac mladých ľudí o sexe nielen rozmýšľa, ale dokonca ho intenzívne prežíva. NPOSRZ má slúžiť na to, aby mladí ľudia získali dostupné informácie.” Podľa jeho vyjadrenia budú mladí ľudia na základe NPOSRZ teda viac informovaní, okrem toho, že sex už intenzívne prežívajú. Myslíte si, pani predsedníčka, že získať informácie o tejto dôležitej oblasti ľudského života sa má začať už na druhom stupni základných škôl a prostredníctvom navrhovaného Národného programu? Nemalo by sa začať niekde inde, napríklad v rodine?

T.L.: Podľa mňa sa s výchovou k chápaniu a zodpovednému prežívaniu daru sexuality začína doma, v rodine, v objatí a na kolenách rodičov už od útleho veku dieťaťa. Ak majú možnosť vnímať,že ich rodičia sa majú radi, že si pomáhajú a dokážu sa jeden pre druhého všeličoho zrieknuť, chápu rodinný život a vzťah muža a ženy ako niečo pozitívneho a pekného. Postupne, najmä vplyvom prostredia v škôlke, v škole, alebo sa im narodí súrodenec, si kladú množstvo otázok. Múdri rodičia ich zodpovedajú pravdivo, primerane ich veku a položenej otázke. Nepotrebujú viac, ako sa pýtajú. Tak rastie ich dôvera v zmysluplnosť tejto oblasti života a nemajú dôvod hľadať odpovede inde. Ak sa im všeličo zamlčuje, iba naznačuje – spozornejú a stratia dôveru, a potom hľadajú aj menej čisté a menej vhodné pramene. Pre deti a mladých sú informácie o ich svete, teda aj o sexualite, dôležité rovnako ako chlieb alebo láska rodičov. 
Na túto láskyplnú a múdru školu života v rodine nadväzuje škola v predmetoch biológia, etická a náboženská výchova,náuky o spoločnosti. Poznatky detí a mladých ľudí získajú všestrannejší rámec,keď pochopia aj spoločenské súvislosti každého individuálneho i rodinného správania.
Ministerstvo zdravotníctva SR má asi veľmi skeptický pohľad na školstvo na Slovensku, ak sa domnieva, že ono, MZ SR, musí deťom a mládeži po 10 rokoch existencie nadpredmetovej výchovy a výuky VMR poskytnúť „dostupné informácie“. Je zrejmé, že pán minister Valentovič má na mysli iný typ informácií, najmä o tzv.„bezpečnejšom“ sexe s použitím antikoncepčných prostriedkov.
Je tiež pravda, že tlak rovesníkov a rôznych pokútnych internetových zdrojov na čím skorší začiatok sexuálneho života je realitou. Je však rovnako pravda, že mladí ľudia potrebujú skôr pravdivú osvetu o osobnostných a zdravotných rizikách predčasnej sexuality a citlivé vedenie k zodpovednej láske, ako ponuku antikoncepcie. Skúsenosti dorastových lekárov (Hamanová, J., 2002) hovoria o relatívne vysokej miere zlyhania bariérovej aj hormonálnej antikoncepcie u adolescentov z dôvodu osobnej nezrelosti. A najmä potrebujú veľa fyzického pohybu, zdravých záujmov a spoločenstvo zdravo zmýšľajúcich mladých ľudí.

3.V odôvodnení návrhu Národného programu sa o. i. spomína citlivosť tejto problematiky, ktorej etický rozmer vedie k nedorozumeniam. Ak etický rozmer spôsobuje nedorozumenia, zdá sa mi, že celý NPOSRZ je tým akoby postavený na hlavu. Etická stránka by mala byť predsa prvá, z ktorej by sa malo pri výchove a vzdelávaní vychádzať, aby sa predchádzalo javom, kvôli ktorým bol Národný program pripravený. 
Národný program narába s pojmami ako sexuálne a reprodukčné zdravie, bezpečná interrupcia, bezpečné materstvo atď. ako s priemyselným produktom, a to iba vo vecnej polohe, bez toho, aby boli vzaté do úvahy spomínané etické zásady.
Aký je váš názor, pani Lenczová?

T.L.: Kde ide o ľudské vzťahy, tam nemôže absentovať etický rozmer! Tak ako sú hodnoty základným tmelom spoločnosti a bez nich sa nedokážeme ani dorozumieť, ani nemôže fungovať súlad (kohézia) spoločnosti, tak aj vo vzájomných vzťahoch ľudí sú etické normy a hodnoty základom dorozumenia sa a vzájomnej dôvery. A v tak hlboko osobných vzťahoch, kde muž a žena odovzdávajú tomu druhému seba, bez vzájomnej dôvery a hodnotovej záruky, že môžem dôverovať, sa vzťahy menia na zraňovanie, egoistické vy(zne)užívanie, v násilie a rozchod!
Nechápem, prečo sa liberálne orientovaní odborníci tak boja etických/mravných noriem v oblasti sexuality, prečo ich tak tvrdohlavo odmietajú ako „indoktrináciu“ alebo „ideológiu“! Prečo tak neznášajú katolícku cirkev s jej normami čistoty, vernosti a zodpovednej lásky? Veď tieto hodnoty sú od tisícročí základom a stabilizujúcou silou pre rodiny, sú svetlom pre hľadajúcich mladých ľudí! Nuž, o tom by sme radi viedli s týmito odborníkmi dialóg, ale podľa mojich doterajších skúseností sa skôr tvária, ako keď niekomu chcete zobrať jeho obľúbenú hračku...

4.V bode 8. 2. – „Bezpečná interrupcia a služby zabezpečujúce jej výkon” sa argumentuje potrebou túto službu zabezpečiť okrem iného pre sociálne slabšie skupiny z dôvodu chudoby. Teda chudoba alebo zlá sociálna či iná nevyhovujúca situácia je dôvodom na interrupciu, pričom štát by mal dbať o to, aby chudobe predchádzal, a nie jedným zlom eliminoval iné. 
V návrhu sa ako hlavný cieľ NPOSRZ uvádza zlepšenie kvality a dostupnosti zdravotníckych služieb sexuálneho a reprodukčného zdravia, dosiahnutie maximálneho potenciálu zdravia a kvality života pre všetkých obyvateľov SR. Pripadá mi to rozporuplné. Dá sa interrupciou zlepšiť kvalita života chudobnej matky? Aký je váš názor, pani predsedníčka?

T.L.: Program štedro ponúka aj antikoncepciu, aj interrupciu, plus ďalšie „služby“ (sterilizáciu, mimotelové oplodnenie). Už v tom je rozpor, veď interrupcia od Káhirskej konferencie ako spôsob regulácie pôrodnosti nie je akceptovateľná. Interrupcia je tu zrejme myslená pre situácie zlyhania antikoncepcie. A keďže za interupciu sa platí, je tu výzva solidárne podporiť chudobnejšie ženy. Namiesto tejto otáznej solidarity s rizikovým dopadom na psychické zdravie žien - tu by práve mali prejaviť starostlivosť o zdravie žien a solidaritu s nimi a poskytovať im pred interrupciou poradenstvo a pravdivú osvetu! Pre chudobné ženy (a nielen pre ne!)by priniesla dvojaké požehnanie (z ekonomického i zdravotného hľadiska) osveta o prirodzených metódach zodpovedného rodičovstva. Na Slovensku občianske združenia Donum vitae a Liga pár páru vyškolili stovky lektorov, ktorí by túto vzdelávaciu službu radi robili. Lenže to by antikoncepčne orientovaní odborníci neprijali.


5.Prečo sa, podľa vás, málo darí kresťansky orientovaným politikom, duchovným kresťanských cirkví alebo mimovládnym organizáciám zasadzujúcim sa za rešpektovanie života a úcty k ľudskej osobe presadzovať na verejnosti zásady kresťanskej etiky a morálky? V postmodernej dobe sa často argumentuje ľudskými a občianskymi právami. Pritom však práve tieto reprodukčné práva smerujú k tomu, aby si, zjednodušene povedané, ľudia mohli robiť čo chcú, a mali to odobrené aj zo strany štátu. Nepoužívame my kresťania, málo účinné spôsoby a argumenty, ktorými by sme vedeli presvedčiť ľudí s opačným názorom, aby pochopili oprávnenosť našich argumentov? Ako sekularizovanej spoločnosti predostrieť krásu čistoty a Božieho daru života a sexuality?

T.L.: Nuž, na vine je okrem iného jeden krásny ľudský poklad a tým je sloboda. A postmoderný človek je priam posadnutý svojou a k tomu ešte individuálnou slobodou. Nevidí dosť silnú motiváciu, prečo sa obmedzovať. Komunizmus nahromadil rôzne predsudky a naša slobodná demokratická spoločnosť ku nim pridala svoje vlastné predsudky voči kresťanstvu a všetkému, čo zaváňa nejakým sebaobmedzovaním, obetou alebo námahou (s výnimkou nejakého adrenalinového športu). Kresťanské hodnoty ako vernosť v manželstve a pred manželstvom kultúra hedonizmu a individualizmu preto odmieta ako „zastaralé“. Spoločnosť prijala iné hodnoty a idoly. Módne prúdy dosť silne regulujú konanie ľudí. Kritické myslenie ľudí sa vyčerpáva v nadávaní na pomery, menej už zostáva energie na rozlišovanie a výber z ponúkaných hodnôt. Na to človek potrebuje mať v sebe aj okolo seba aspoň trocha ticha. A to, zdá sa, mnohým ľuďom chýba.
Ale verím pevne, že príklady harmonických spolužití manželov a rodín, čistých mladých ľudí, ktorí sa rozhodli, že ich láska dokáže čakať, ak nie sú predmetom obdivu, určite sú predmetom tichej závisti... Osobné svedectvo kresťanov je príťažlivé, ale všetci pre ne nie sú otvorení. Ale tou najsilnejšou motiváciou je osobný vzťah k Ježišovi! Ten sme povinní solidárne vyprosovať a aj obetami a bratskou láskou sprostredkúvať všetkým okolo seba. Iný lepší recept nepoznám!!!

Zhovárala sa Katarína Szabová
Publikované v časopise ZRNO, apríl 2008

Stručné predstavenie


V septembri 1997 bolo založené občianske združenie Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, registráciou na MV SR podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Je iniciatívnou skupinou odborníkov rôznych vedných disciplín: pedagógov, psychológov, právnikov, demografov, sociológov, teológov, ekonómov a lekárov, ktoré súvisia s životom rodiny, a viac ako 20 asociovaných organizácií, ktoré pracujú pre rodiny. Všetkým nám záleží na spokojnom a pre deti podnetnom rodinnom prostredí na Slovensku.