Ku Konferencii českého predsedníctva v Európskej komisii v Prahe 5.-6. II. 2009
Motto:
"Dieťa do troch rokov,
 keď sa zobudí,
musí vidieť svoju mamu". 
Ľudová múdrosť

V 50. rokoch 20. storočia sa v Československu razilo heslo "kto nepracuje (mysleli tým len na platenú prácu v zamestnaní), je príživník." Kto pracoval v domácnosti, kto sa staral o deti, ten/tá nepracoval/nepracovala. Odtiaľ aj pojem "materská dovolenka", ktorý dnes všelikomu prekáža. Industrializácia mala vytiahnuť z domácností všetky "nepracujúce ženy", lebo vďaka ich lacnej pracovnej sile sa dosahovali víťazstvá socializmu v priemysle a v poľnohospodárstve. A tak zamestnanosť žien rástla, v 80. rokoch až 90% matiek detí do 15 rokov bolo zamestnaných. Rástol počet detí v jasliach, spolu s tým aj chorobnosť detí tejto vekovej kategórie. A súčasne postupne a vytrvalo klesal počet narodených detí, až končí na začiatku 21. storočia na 1,6 dieťaťa na ženu na Slovensku. 
Heslo o ušľachtilosti (iba) platenej práce, hymny na jej oslavu, ale aj vďaka priaznivému rastu vzdelania žien zmenili do značnej miery postoj žien k práci mimo domova. V roku 1992 výskumné výsledky ukázali zmenu zmýšľania žien: keď vďaka zmene režimu si budú môcť občania a občianky voliť a striedať aktívne rodičovstvo so zamestnaním: 47% žien chcelo po narodení dieťaťa pokračovať v pracovnej kariére, s otvorenými výhradami voči pôsobeniu jasieľ na vývoj detí do veku 3 rokov, 29% žien s radosťou prijalo možnosť zostať dlhšie s dieťaťom/deťmi doma, čo sa prechodne upevnilo zavedením rodičovského príspevku do troch rokov veku dieťaťa. Zbytok odpovedí boli nevyhranené postoje.
V roku 2008 orgány EÚ prijali v Barcelone novú stratégiu (Barcelonské kritériá) na prekonávanie demografickej krízy. Prijali stratégiu, nech členské krajiny akceptujú do dvoch rokov odporúčanie, aby matky detí do troch rokov opustili domácu ne-prácu a išli do zamestnania, a to v takom rozsahu, aby 33% detí v tejto vekovej kategórii mohlo navštevovať jasle. Vychádza sa z dvoch axióm, prvá: čím viac žien bude zamestnaných, tým viac detí sa bude v príslušných krajinách rodiť; druhá: ekonomický rast predpokladá vysokú mieru zamestnanosti občanov a teda "maximálne možnú aktiváciu ľudských zdrojov do pracovného procesu". Nepočká to, kým bábätká odrastú do veku, keď už môžu navštevovať materskú školu. Dokladá sa to skúsenosťami z Francúzska a niektorých škandinávskych krajín, kde vlády uplatňujú pomerne rozsiahle zásahy do rozhodovania sa rodičov v prospech prijatia detí s ponukou, že sa o ne od útleho veku štát veľkoryso postará opatrovateľskými službami kolektívnych zariadení. Nepredpokladá sa, že by rodičia dokázali v mene rodičovskej zodpovednosti za maličké deti odolať takej lákavej ponuke: aj môcť mať deti, aj ich nemať - a najmä môcť mať dva príjmy do rodinného rozpočtu...
Tú hranicu 3 roky dávajú psychológovia vlastne ako dolnú. Za optimálny vek pre prechod dieťaťa do širšieho kolektívu detí a do pôsobenia viacerých striedajúcich sa mimo-rodinných vzťahových osôb pre zdravý psychický a fyzický rozvoj malého dieťaťa mnohí odborníci a odborníčky z oblasti psychológie považujú 4 roky.
Toto je pohľad zo zorného uhla pamätníkov vysokej zamestnanosti matiek maličkých detí do troch rokov za socializmu, na kolosálny experiment štátu s rodinami. Nemôžno nevidieť istú paralelu medzi úlohou žien-matiek v socialistickej industrializácii (a ich maličkých detí denne opúšťajúcich domov do jasieľ) a úlohou žien-matiek v riešení demografickej krízy v Európe... 

O tejto veľmi aktuálnej téme sa rozhodla vláda Českej republiky na úvod svojho predsedníctva v Európskej komisii diskutovať na medzinárodnej konferencii, ktorú skvelým spôsobom zorganizovala v dňoch 5.-6. februára v Prahe. Názov konferencie: "Rodičovská starostlivosť o deti a politika zamestnanosti, kolízia alebo komplementarita?" Presvedčenie usporiadateľov bolo, že nastolením tejto aktuálnej témy sa majú hľadať na úrovni národných rodinných politík subsidiárne riešenia na podporu ekonomickej situácie rodín v jednotlivých členských krajinách a súčasne hľadať optimálne predpoklady pre riešenie demografickej krízy a pre trvalý ekonomický rast. Minister práce a sociálnych vecí ČR pán Peter Nečas sľúbil, že "konferencia ozrejmí význam rodičovskej starostlivosti o deti pre zdravý rozvoj dieťaťa a hodnotu rodičovstva pre jednotlivcov i pre spoločnosť," a tiež "slobodu rodín rozhodovať o zosúlaďovaní profesionálneho, osobného a rodinného života so záujmami štátu a spoločnosti v tejto záležitosti." 

Ponúkame na inšpiráciu pre oblasť rodinnej politiky a na rozmýšľanie hlavné dôrazy, ktoré odznievali v 6 úvodných vystúpeniach, v 23 odborných príspevkoch v 6 tematických blokoch a v 5 záverečných vyjadreniach. Rôzne myšlienky z prednášok alebo z vystúpení v rámci diskusií, tematicky usporiadané, oddeľujeme bodkočiarkou:

- Demografická situácia v Európe je vážnou realitou; Že sa rodí menej detí je to preto, že náklady na dieťa sú veľmi vysoké; Tam, kde sa vychádza v ústrety ženám, čo chcú aj deti, aj prácu, je vcelku stabilizovaný demografický vývoj; Motivácia matiek pracovať nesmie byť proti poznatkom vývinovej psychológie; Podpora zamestnanosti žien je podporou demokracie v rodinách; Čiastkový pracovný úväzok zrovnáva postavenie žien a mužov; 
- Rodina je liekom na demografickú implóziu, v tom sa väčšina zhoduje, ale rozdiel je v tom "ako"? Tradičné etické limity rodiny dávno prelomil trh. Ukázala sa slabosť rodiny voči štátnej moci a na trhu práce; Potrebujeme podporovať otcovské kompetencie pri starostlivosti o deti; Táto konferencia nás viedla nazerať na veci z pohľadu dieťaťa, to je nové; Investujme do ľudského kapitálu tam, kde vyrastá. Európske elity to musia pochopiť a preferovať; Čo hovoria výskumy o správaní matiek a otcov?
Prioritou českého predsedníctva je posilniť rodinu ako základný pilier života jednotlivcov i spoločnosti, aby rodina bola sociálne súdržná a ekonomicky konkurencie schopná.
- Rodinná politika nemôže byť naďalej popoluškou, avšak úlohou verejnej moci nie je preberať funkcie rodiny, ale garantovať rodičom slobodu rozhodovania a zvyšovať prestíž rodičovstva a rodiny; Dobrá rodinná politika je najlepšou hospodárskou politikou; Snahou rodinnej politiky je, aby rodina ekonomicky fungovala; Snaha pomocou rodinnej politiky dosiahnuť rovnosť pohlaví má dva hlavné nástroje: štát buduje bohatú infraštruktúru služieb a realizuje zložité transfery.
- Rozvoj bez detí nie je možný; Deti, najslabší hlas v spoločnosti, majú právo na čas svojich rodičov a rodičia majú právo na podporu štátu, čo na to Európsky súdny dvor, ktorý dozerá na uplatňovanie ľudských práv v Európe? Pozor na experimenty na vlastných deťoch! Ako minimalizovať riziká pre budúcnosť?
- Ak je rodičovská starostlivosť o deti pre prežitie a napredovanie spoločnosti čo do dôležitosti rovnocennou prácou ako platená práca v systéme zamestnanosti, potom rodinná politika a politika zamestnanosti si nekonkurujú, ale sa vzájomne dopĺňajú. To platí za predpokladu, že rodičia majú podmienky pre pružný, slobodne zvolený prechod z jedného povolania do druhého; Ak práca reproduktívneho charakteru, ktorá uskutočňuje starostlivosť o deti, o chorých a starých, sa chápe ako spoločensky potrebná súčasť trhu práce a ako taká je platená, potom aj práca v rodine, venovaná starostlivosti o deti a medzigeneračnej solidarite, musí byť chápaná ako spoločensky rovnocenná.
- Pri rešpektovaní historických a kultúrnych tradícií členských krajín EÚ, pri zohľadnení zmien v oblasti rodiny, je potrebné v duchu subsidiarity rozvíjať, prezentovať a zdokonaľovať rôzne modely rodinných politík v prospech slobody rozhodovania rodičov; Pri voľbe rodičovskej starostlivosti do troch rokov v členských krajinách EÚ sú rôzne modely finančnej i nefinančnej podpory rodinám; Kto spochybňuje rodičov, spochybňuje koncept občianskej slobody; Za najdôležitejšiu prácu - výchovu detí - nedávajme sociálny groš! Ak sa nám rodičia od starostlivosti o deti nevracajú na trh práce, prilákajme ich vyššími príjmami; Rôznorodé modely rodinných politík sa postupne zbližujú k dvom spoločným cieľom: dosiahnuť rovnoprávnosť pohlaví podporou zlučiteľnosti rodinného, osobného a pracovného života a riešiť demografickú situáciu v Európe. To je úloha jednotlivých členských krajín EÚ vo vzájomnej komunikácii! Do akej miery to (chce) a smie koordinovať EÚ?
- Barcelonské kritériá sú zamerané na podporu zamestnanosti žien v mene rovnosti šancí a na rozšírenie starostlivosti o deti v kolektívnych zariadeniach (pre deti do 3 rokov o 33%, pre deti nad 3 roky na 90%) v mene dobra detí v zmysle ich čím skoršieho vzdelávania a na tvorbu ekonomických i mimo-ekonomických opatrení, aby deti neboli prekážkou ženskej zamestnanosti.
- Rôzne modely rozvoja infraštruktúry služieb (myslí sa služieb starostlivosti o deti) v členských krajinách EÚ, rozdiely v ponuke pre mestské a dedinské prostredia; Rozvoj pracovných miest v jasliach ako podpora zamestnanosti? Prospech detí sa musí chápať ako základná hodnota; V zariadeniach pre kolektívnu starostlivosť o deti ide nielen o kvalitu, ale aj o dĺžku pobytu dieťaťa; Výsledky výskumov v Nemecku (sledovali tisíc detí od 0 veku do 15 rokov) hovoria o náraste agresivity, kriminality a seba-poškodzovania detí. Budem hovoriť o tom, čo prežívajú deti, o tom politici mlčia. To sú veci, ktoré vieme a ktoré sú tvrdohlavo popierané; Nie sú výskumne overené dôkazy o tom, kedy by deti mohli už ísť do kolektívneho zariadenia. Je to zrejme dosť individuálne a prislúcha aj rodičom aj odborníkom to posúdiť.
- Pre realizáciu medzigeneračnej solidarity v čase demografickej krízy je nutné zmeniť chápanie a štatistické evidovanie práce: aj práca venovaná starostlivosti o deti, starých a chorých ľudí vytvára hodnoty a ako taká je súčasťou vytvoreného HDP. EP prijal rezolúciu, ktorej súčasťou je správa poslankyne EP pani Anny Záborskej "O nediskriminácii na základe pohlavia a medzigeneračnej solidarity", kde EP podporil rovnakú dôležitosť voľby rodičov v prospech starostlivosti o deti ako voľby v prospech zamestnania obidvoch rodičov. Je to požiadavka spravodlivosti, aby neplatená práca prevažne žien bola novo ohodnotená a podľa možností členských krajín aj zaplatená, čím by sa prispelo k eliminácii chudoby žien v čase dôchodku; Ak má platiť medzigeneračná solidarita, musíme vychovávať zdravé a výkonné deti; Investície do detí sú dôležitejšie ako do priemyslu; Budú platiť o 20 rokov dnešné prísľuby dôchodkov? Podporujú dnešné daňové systémy medzigeneračnú solidaritu? Pre systém medzigeneračnej solidarity je dôležité, aby ľudia zostarli spolu;
Na záver konferencie pani europoslankyňa Anna Záborská osobne predstavila svoj úspešný materiál "Rovné príležitosti a solidarita medzi generáciami: nové perspektívy na trhu práce pre mužov/otcov a ženy/matky", schválený aj vo Výbore EP pre práva žien 2. februára 2009 " 

Je zrejmé, že jednotlivé dôrazy, ktoré odzneli na konferencii, môžu vyznievať pre fázu ich uplatňovania ako cieľmi i obsahom navzájom rozporné. Už v úvodných vystúpeniach dvoch čelných českých politikov odzneli dosť odlišné pohľady na problém. Preto hlasy politikov musia byť podporené poznatkami odborníkov, výsledkami výskumov. A tiež rodičia potrebujú pre svoje slobodné rozhodovanie popri vlastnej zodpovednosti poznať aj názory a poznatky odborníkov na základné rozvojové úlohy v prvých troch rokoch veku dieťaťa, klady a riziká kolektívnej mimo-rodinnej starostlivosti a výchovy. 
Záverečné formulácie ukázali, že zatiaľ hlasy politikov predbiehajú odborné posudky odborníkov. Vízia politikov je vyriešiť demografickú krízu pomocou zamestnanosti žien. Deklarujú, že členské štáty EÚ si neprajú, aby sa im hovorilo, čo je lepšie. Barcelonské kritériá sú odsúhlasené a bude sa vyžadovať ich plnenie. Stačí deklarovať ochotu rešpektovať slobodu voľby rodičov? Budú mať rodičia silu odolávať tlaku ekonomickému a politickému, možno aj ideologickému, ak ich zodpovednosť bude smerovať proti hlavnému prúdu?...
Realitou je, že veci vidíme rôzne. To je dôvod pokračovať v dialógu, nadviazať na "best practises" v rodinných politikách členských krajín EÚ a vzájomne sa podporovať. Českému predsedníctvu patrí vďaka a uznanie za to, že tento dialóg otvára s cieľom, aby sme vytvárali "Európu priateľskú rodine a spoločnosť priateľskú rodine."

Terézia Lenczová, Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, účastníčka konferencie

Stručné predstavenie


V septembri 1997 bolo založené občianske združenie Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, registráciou na MV SR podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Je iniciatívnou skupinou odborníkov rôznych vedných disciplín: pedagógov, psychológov, právnikov, demografov, sociológov, teológov, ekonómov a lekárov, ktoré súvisia s životom rodiny, a viac ako 20 asociovaných organizácií, ktoré pracujú pre rodiny. Všetkým nám záleží na spokojnom a pre deti podnetnom rodinnom prostredí na Slovensku.