Práva súvisiace so vzdelávaním - aké sú a aké by mali byť?

Konferenciu na túto tému pripravili v roku 2004 títo hlavní organizátori:

Občianske združenie Šťastné deti, Banská Bystrica,
Centrum pre vzdelávaciu politiku, Bratislava
Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, Bratislava
Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation

1. Úloha rodičov vo výchovno-vzdelávacích systémoch Európskej únie

Vladislav Rosa, Štátna školská inšpekcia

1. ÚVOD
Takmer všeobecné zavedenie povinného vzdelávania na území Európy začiatkom minulého storočia hlboko ovplyvnilo vzťah medzi rodinou a spoločnosťou v otázke výchovy detí. Dôležitosť spolupráce medzi rodinou a školou sa ukázala ako významný faktor zdieľania spoluzodpovednosti za budúcnosť detí už od samého počiatku. Za zhruba storočné obdobie sa vytvorili a vykryštalizovali viaceré modely zapojenia rodičov do výchovno-vzdelávacích systémov v jednotlivých krajinách. Tieto modely predstavujú široké spektrum zastúpenia a právomoci, ktorých sa rodičom v rôznych participačných orgánoch dostáva. Vo svojom príspevku by som sa chcel pokúsiť vystihnúť jednak rozmanitosť medzi jednotlivými krajinami, ale tiež zhody, ktoré je možné v Európe na túto tému nájsť. Dôvod je prostý: čím viac budeme vedieť o iniciatívach a opatreniach, ktoré majú za cieľ zapojiť rodičov do oblasti vzdelávania na úrovni školy ale aj na regionálnej či celonárodnej úrovni, tým väčšiu šancu budeme mať pri formovaní nášho vlastného, domáceho modelu ako organickej zložky či súčasti moderného výchovno-vzdelávacieho systému, ktorý hodláme na Slovensku v intenciách programu MILÉNIUM vytvoriť. Nezanedbateľným dôvodom je tiež prehĺbenie informovanosti zainteresovaných obyvateľov Slovenska o veciach a javoch, prebiehajúcich v krajinách Európskej únie, ktorej členom sa doslovne za „pár dní" stane aj Slovenská republika.

2. INDIVIDUÁLNE PRÁVA RODIČOV
Vo všetkých členských krajinách EÚ majú rodičia prirodzené právo na výchovu a vzdelávanie svojich detí, pričom v niektorých prípadoch je vzdelávanie vymedzené zákonom. Aj tu však majú rodičia právo na slobodný výber školy pre svoje dieťa, či už ide o štátnu alebo súkromnú školu. Súkromné vzdelávanie môže byť bezplatné alebo platené. Ak sa rodičia rozhodnú pre štátnu školu, ich výber je spravidla obmedzený miestom bydliska, aj keď na základe žiadosti rodičov sú všeobecne prípustné aj výnimky (spravidla limitované kapacitou škôl). Možnosť výberu školy v prípade štátnych škôl môže byť obmedzená okrem miesta bydliska aj inými kritériami, aplikovanými najmä v prípadoch, keď škola nemá dostatok voľných kapacít na prijatie. Napríklad v Španielsku sú takými kritériami celkový príjem rodiny alebo navštevovanie školy ďalšími súrodencami. Aplikujú sa však iba v prípade, keď sa na školu hlási väčší počet žiakov ako je stanovený limit. V Írsku a Taliansku o prijatí rozhoduje škola, na ktorú sa žiak hlási. Vo väčšine krajín sa rodičia v prípade, že škola odmietla prijať ich dieťa, môžu proti tomuto rozhodnutiu odvolať.

Ďalšie obmedzenia výberu školy sa prejavujú pri voľbe strednej školy. Tie sa vzťahujú na výber škôl v krajinách, kde prijatie na určitý druh školy závisí od prospechu žiaka na nižšom stupni vzdelávania. Tento systém sa uplatňuje v Nemecku, Luxembursku, Holandsku, Rakúsku a Severnom Írsku. V Belgicku, Dánsku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Luxembursku, Holandsku a Rakúsku majú rodičia právo odvolať sa proti zamietnutiu prijatia ich dieťaťa na zvolený typ školy. Aspekty odvolania môžu byť rôzne, no najčastejšie ním býva prospech žiaka.

Rodičia majú aj právo informovať sa o prospechu svojich detí alebo o ich právach. Rozsah spravidla určuje zákon – najčastejšie ide o povinnosť škôl poskytovať rodičom informácie o vnútornej organizácii školy (prijímacie konanie, učebné plány a učebné osnovy, inšpekcia a pod.). V Rakúsku bol napríklad zavedený systém upozornenia (Fruhwärnsystem), ktorý včas upovedomí rodičov o možných problémoch pri štúdiu ich detí. Rodičia by mali byť informovaní aj o opatreniach, ktoré je možné použiť, aby sa predišlo zlyhávaniu žiaka v škole.

3. KOLEKTÍVNE PRÁVA RODIČOV
Napriek tomu, že všetky štáty EÚ majú jasnú štátnu vzdelávaciu politiku, umožňujúcu kolektívnu účasť rodičov, úroveň typ a spôsob zastúpenia rodičov v riadiacich a konzultačných orgánoch škôl je rozdielna. Vo všeobecnosti majú predstavitelia z radov rodičov právo minimálne na to, aby boli oboznámení s metódami výchovy a vzdelávania (napr. vyučovacie metódy, rozvrh hodín, skúšobné schémy atď.). Okrem toho vo všetkých krajinách EÚ sa rodičia organizujú do združení a ich prostredníctvom sa môžu vyjadrovať k rôznym aspektom vzťahujúcim sa na školské záležitosti.

4. ÚČASŤ RODIČOV VO VÝCHOVNO-VZDELÁVACOM SYSTÉME
Na úvod treba poznamenať, že – bez ohľadu na podiel – vo väčšine krajín EÚ, predovšetkým od roku 1970 rodičia alebo zástupcovia rodičov boli súčasťou oficiálnych štruktúr výchovno-vzdelávacieho systému. Pritom v mnohých krajinách sa začali rodičia zapájať do tohto systému už skôr (Nemecko, Francúzsko, Luxembursko, Rakúsko, Fínsko a Nórsko).

Osemdesiate roky boli vo väčšine krajín EÚ poznamenané prudkým vývojom vo vytváraní legislatívnych orgánov v tejto oblasti okrem Belgicka (Francúzske spoločenstvo), Dánska, Talianska a Švédska. Účasť rodičov sa v zemiach EÚ nevyvíjala lineárne, takže časový odstup medzi zákonmi, ktoré boli v tejto oblasti prijímané ako prvé a ďalšími je až dvadsať rokov.

Legislatívne reformy a reformy vo výchovno-vzdelávacích systémoch položili v deväťdesiatych rokoch vo väčšine štátov nové, zákonom vymedzené základy; školská samospráva a účasť rodičov na manažmente škôl sa stala súčasťou novej legislatívy. Postupne sa tak stalo vo všetkých členských štátoch s výnimkou Grécka (tu sa prvé právne úpravy udiali v roku 1985 a ich inovácia nastala až začiatkom nového storočia).

5. ZDRUŽENIA RODIČOV
Združenia rodičov a národné federácie jestvujú vo všetkých členských krajinách EÚ. Ich organizačná štruktúra je v jednotlivých krajinách rozdielna. Líšia sa počtom zastúpených rodičov i metódami koordinácie činnosti. V niektorých krajinách, v závislosti od sektora (štátny, súkromný) a stupňa vzdelávania, sú združenia rodičov menej zvyčajné a menej aktívne. V Grécku, Španielsku, Rakúsku a Portugalsku podliehajú tieto združenia priamo školskej legislatíve.

Na európskej úrovni prebieha koordinácia v rámci spolupráce medzi viacerými federáciami:
• Európska asociácia rodičov – European Parents Association (EPA)
• Confédération des organisations familiales de la Communauté européenne (COFACE)
• Groupment international des associations de parents de l´enseignement catholique (OE – GIAPEC).

6. ZASTÚPENIE RODIČOV NA RÓZNYCH STUPŇOCH ŠKOLSKEJ SPRÁVY
Najbežnejšou úrovňou vo všetkých členských krajinách EÚ, kde sa možno najčastejšie stretnúť so zastúpením rodičov vo výchovno-vzdelávacom systéme, je úroveň škôl. Na celoštátnej/národnej úrovni a na strednom stupni – regionálnej/miestnej úrovni rodičia nemusia byť stále zastúpení v poradných orgánoch napriek tomu, že tieto orgány existujú. Naopak, v niektorých krajinách existujú orgány, ktoré tvoria výlučne rodičia (Írsko, Belgicko (Francúzska komunita), Rakúsko, Švédsko). Všeobecne možno povedať, že sú na národnej úrovni a ich úlohou je konzultovať na úrovni ministra. Nemecko, Švédsko a Nórsko (nečlen EÚ) sú krajiny, v ktorých sú rodičia výlučnými orgánmi zastúpení na všetkých stupňoch školskej správy.

7. ZASTÚPENIE RODIČOV V PARTICIPAČNÝCH ORGÁNOCH
Forma zastúpenia rodičov v týchto orgánoch je v jednotlivých krajinách rozdielna a závisí od širšieho politického kontextu, v ktorom tieto orgány fungujú. Odlišnosti sú najmä v počte zástupcov, percente zastúpených rodičov, ostatných kategóriách členov, funkčnom období, spôsobe voľby alebo menovania členov, právomoci, hlasovacieho práva.

Vo väčšine krajín majú rodičia menšinové zastúpenie na každej z troch úrovní školskej správy (centrálnej, strednej=regionálnej/miestnej a na školách). Parita s ostatnými skupinami je veľmi zriedkavá. Vyskytuje sa napríklad na strednej úrovni školskej správy v Rakúsku a v regionálnych vzdelávacích radách v Írsku a na školskej úrovni vo Flámskom spoločenstve v Belgicku, v Taliansku (na súkromných školách), Holandsku a v Rakúsku.

Väčšinové zastúpenie rodičov na úrovni škôl je iba v dvoch štátoch – v Dánsku a Škótsku. Okrem toho úloha rodičov je v príslušných orgánoch rozdielna. V Dánsku má školský výbor – Skolebestyrelse – dôležité rozhodovacie právomoci. Na druhej strane, škótske orgány na rovnakej úrovni – School Boards – majú skôr poradnú funkciu; ich vplyv zabezpečuje rovnováhu právomocí, ale napriek tomu tieto orgány zostávajú pod kontrolou príslušných miestnych školských úradov.

Participačné orgány, ktoré tvoria výlučne rodičia pôsobia na rozličných orgánoch školskej správy – na centrálnej úrovni (Francúzske spoločenstvo v Belgicku, Írsko, Rakúsko, Švédsko a Nórsko) a na strednej úrovni a/alebo na úrovni škôl (takmer vo všetkých spolokových krajinách v Nemecku, vo Švédsku, Lichtenštajnsku a v Nórsku).

Súhrnne možno konštatovať, že rozličné typy zastúpenia rodičov v participačných orgánoch idú od výhradného zastúpenia (v orgánoch sú zastúpení iba rodičia), cez väčšinové zastúpenie (rodičia tvoria viac než polovicu všetkých členov), paritné (zastúpenie rodičov a iných skupín je rovnaké) až po menšinové (rodičia tvoria menej ako polovicu členov). Účasť rodičov je najčastejšia na strednej úrovni (regionálnej/miestnej) a na úrovni škôl, kde sa prezentujú všetky štyri typy zastúpenia. Na národnej úrovni majú rodičia v týchto particitačných školských orgánoch prevažne menšinové zastúpenie. Existujú však aj prípady, keď sú v týchto orgánoch zastúpení výlučne rodičia.

Zástupcovia rodičov sú zvyčajne volení spomedzi členov združenia rodičov. Na národnej/centrálnej úrovni sú zastupcovia rodičov prevažne členmi celoštátnych/národných federácií rodičov, ktorí boli zvolení na miestnej úrovni. Do celoštátnych orgánov sa dostali postupne, nie priamym hlasovaním. Na školách sú volení spomedzi rodičov žiakov školy alebo triedy. Rovnako môžu byť aj delgátmi v participačných orgánoch na miestnej alebo regionálnej úrovni (napr. Nemecko). Pozornosť sa venuje aj tomu, aby bolo vo výboroch rovnaké zastúpenie mužov a žien.

8. PRÁVOMOCI PARTICIPAČNÝCH ORGÁNOV, V KTORÝCH SÚ ZASTÚPENÍ AJ RODIČIA
Existujú dva typy právomocí: konzultačné a rozhodovacie. Pod konzultačnou právomocou (K) sa rozumie právo informovať, ale aj právo alebo povinnosť podávať návrhy a vyjadrovať pripomienky a to na požiadanie alebo spontánne. Pod právomocou rozhodovania sa rozumie s tým súvisiaci proces, to znamená predbežné schválenie, rozhodnutie a realizácia rozhodnutia.

Participačné orgány so zastúpením rodičov na národnej alebo strednej úrovni sú prevažne konzultačné, výnimky možno nájsť v Rakúsku na úrovniach okresov a spolkových krajín, v Lichtenštajnsku na úrovni Landesschulrat a Gemeindesschulrat a v Nórsku na úrovni samospráv. Napríklad v v Rakúsku akademické zhormaždenie federálnych úradov na úrovni spolkových krajín (Kollegien der Landesschulräte) a akademické zhromaždenia na úrovni okresov (Kollegien der Bezirkschulräte) prijímajú nariadenia, všeobecné smernice a majú významnú úlohu pri menovaní učiteľov a riaditeľov na druhom stupni vzdelávania. Rodičia zastúpení v týchto orgánoch majú plné hlasovacie právo.

Na druhej strane participačné orgány na úrovni škôl majú často také právomoci, ktoré zasahujú až do prijímania rozhodnutí. Tieto kompetencie sú dvojakého druhu:
• rozhodnutia (r) vzťahujúce sa na rôzne aspekty každofenného chodu školy, napríklad navrhovanie rozvrhu, organizovanie mimoškolských aktivít, udržiavanie dobrých vzťahov medzi rodičmi a učiteľmi a kontrola výdavkov školy;
• rozhodnutia (R), ktoré sa týkajú kľúčových aspektov výchovno-vzdelávacieho systému, včítane rozpočtu pre školy, rozhodovania o počte učiteľov, personálnych otázkach (v niektorých prípadoch aj výber riaditeľa) a stanovenie učebných plánov a vyučovacích metód.
Rozhodnutia prvého typu sa vykonávajú vo väčšine krajín predovšetkým na školskej úrovni. Druhý typ sa nachádza iba v krajinách Dánsko, Grécko, Španielsko, Írsko, Portugalsko, Rakúsko, časť Spojeného kráľovstva (Anglicko, Wales a Severné Írsko), z nečlenských krajín EÚ Lichtenštajnsko a Nórsko. V dánskom Skolestyrelse sú rodičia hlavnými tvorcami rozhodnutí od doby stanovenia ich väčšiny v členstve orgánu. Ich rozhodnutia predovšetkým v oblasti školského rozpočtu sa konzultujú aj s vybraným riaditeľom.

Výber riaditeľa školy alebo jeho uvoľnenie z funkcie je jednou z úloh školského výboru v Španielsku onsejo Escolar del centro) a v Portugalsku (Conselho de escola), v ktorých sú zastúpení ja rodičia, i keď v menšinovom postavení. Riadiace výbory v Írsku sa podiľajú na menovaní riaditeľov škôl.

Riadiace orgány (Governing bodies) v Anglicku a Walese a správne rady (Boards of Governors) v Severnom Írskusa podieľajú nielen na menovaní riaditeľov škôl, ale aj na určovaní a vymedzovaní všeobecných úloh školy, cieľov školy ako aj na činnosti súvisiacej s personálnym obsadením školy (určovanie počtu a výber učiteľov ako aj ostatných zamestnancov školy) a spravovaní finančných prostriedkov školy. Hlavní zástupcovia rodičov sa plne zúčastňujú v rozhodovacom procese i keď majú iba menšinové postavenie.

V Grécku rodičia zastúpení v školských komisiaách (Scholiki Epitropi) môžu uplatniť právo veta v prípade, že nesúhlasia s vedením školy a za predpokladu, že ovládajú príslušnú legislatívu a sú schopní obhájiť svoj názor pred ostatnými členmi komisie. Vo Švédsku boli v roku 1996 založené rôzne výbory so zastúpením rodičov, ale iba postupne sa uplatňujú v samosprávach a školách aj napriek tomu, že majú určité rozhodovacie právomoci.
Tabuľka: rozdelenie právomoci podľa úrovne riadenia
Centrálna/národná úroveň šk. správy Regionálna/miestna úroveň šk. správy Úroveň škôl
Belgicko (fr.) K K, r
Belgicko (fl.) K K, r
Belgicko (ger.) K, r
Dánsko K K, R, r
Fínsko K, r
Francúzsko K K K, R, r
Grécko K K K, R
Holandsko K K, r
Írsko K, r K, r
Luxembursko K K, r K, r
Nemecko1 K K, r
Portugalsko K K, R, r
Rakúsko K K, R K, r
Španielsko K K K, R, r
Švédsko K K, r K, r
Taliansko K, r K, r
Veľká Británia
(Anglicko/Wales) K, R, r
Veľká Británia
(Severné Írsko) K, R, r
Veľká Britána
(Škótsko) K, r
Island K K K, r
Lichtenštajnsko R, r K, R, r K
Nórsko K K, R, r K, r
1 Participačné orgány v každej spolkovej krajine majú iné právomoci.

9. ŠKOLENIA PRE RODIČOV
Vo väčšine členských krajín EÚ a krajín EFTA/EEA majú rodičia právo na školenie najčastejšie formou kurzov alebo seminárov. Cieľom týchto školení je vo všeobecnosti lepšie pripraviť rodičov na prácu v školskej problematike a vzdelávaní. V niektorých krajinách školenia pre rodičov takmer neexistujú (Luxembursko, Fínsko, Švédsko, Island a Nórsko) alebo sa uskutočňuje iba príležitostne (Lichtenštajnsko, Portugalsko, Taliansko). Tieto školenia sú financované z rôznych zdrojov. Môžu to byť štátne alebo súkromné zdroje, alebo si ich financujú jednotlivé združenia rodičov. Štátna správa financuje školenia vo Flámskom spoločenstve Belgicka, Dánsku, Francúzsku, Írsku, Holandsku, a Veľkej Británii. Rodičia sa môžu záčastňovať aj modelového školenia, ktoré je financované na základe súkromnej alebo miestnej iniciatívy. Deje sa tak v Belgicku vo francúzsky a nemecky hovoriacich spoločenstvách, Nemecku, Grécku (závisí to od združenia rodičov) a v Rakúsku. Niekedy sú to práve splky rodičov, ktoré organizujú a financujú školenia (Írsko a Španielsko). V Holandsku existuje osobitná legislatíva, ktorá sa venuje školeniam pre rodičov a tak iím umožňuje plne sa zapájať do práce školského výboru.

Od založenia Európskej federácie asociácií rodičov (EPA) v roku 1983 sa táto organizácia aktívne venuje plánovaniu a rozvoju školiacich programov; pre rodičov už usporiadala mnoho cvičných seminárov.

10. ZÁVER
Na prvý pohľad je z uvedeného prehľadu je zrejmé, že práva rodičov v rámci každého výchovno-vzdelávacieho systému sú veľmi odlišné. Dôležité však pritom je, že prakticky vo všetkých krajinách sú zabezpečené individuálne práva rodičov minimálne na úrovni práva na opateru a výchovu, respektíve na slobodný výber školy pre svoje deti. Z uvedeného vyplýva, že v krajinách EÚ je vyváženosť povinností rodičov a zodpovednosti štátu vychovávať a vzdelávať deti, čo možno uskutočňovať iba za predpokladu efektívnej spolupráce medzi rodičmi a školou. Základné princípy a detaily spolupráce sú zakotvené spravidla v ústavách každej krajiny a v ďalších zákonných nariadeniach o výchove a vzdelávaní. Spolupráca medzi rodičmi a školou je zvlášť dôležitá v prípadoch, keď sa rozhoduje o výbere budúcej školy, v prípadoch keď deti majú určité problémy, alebo v prípadoch postihnutých detí, ktoré potrebujú čo najefektívnejšiu podporu a povzbudenie. Ďalším významným právom rodičov je právo na informácie. Rodičia majú právo na to, aby ich škola informovala o správaní a prospechu ich dieťaťaťa, o učebných osnovách a vyučovacích metódach školy. Nuž a nezanedbateľným právom rodičov je aj právo odvolať sa alebo podať sťažnosť v prípade, keď sa domnievajú, že voči ich dieťaťu sa nepostupovalo v súlade s právnymi alebo pedagogickými predpismi.

Vidíme, že väčšina uvedených práv má – aspoň formálne – domovské miesto i našom výchovno- vzdelávacom systéme. K tomu, aby už priznané práva boli naozaj každodennou realitou a aby sa prípadne rozšírili aj o práva, jestvujúce v iných krajinách a prinášajúce pozitívne dopady na vytváranie zdravej klímy vo vzťahoch rodiny a školy je potrebné relatívne málo: tieto práva si uvedomovať, nekompromisne ich vyžadovať a dôsledne ich obhajovať. Iba tak sa môže podariť postupné napĺňanie Národného programu výchovy a vzdelávania na Slovensku – projektu MILÉNIUM.

2. Spoluzodpovednosť rodiny a školy za vzdelávanie detí

PaedDr.Viera Skoumalová, Metodicko – pedagogické centrum Prešov

Anotácia: Článok je príspevkom do diskusie o právach súvisiacich so vzdelávaním – aké sú a aké by mali byť. Zamýšľa sa nad úlohou rodiny, úlohou školy v živote mladej generácie, príčinami nedodržiavania partnerských vzťahov medzi rodinou a školou, povinnosťami rodičov voči škole a povinnosťami školy voči rodine.
Sme ochotní rozhodnúť sa pre slobodu,
sme ochotní znášať zodpovednosť s ňou spojenú?
Sme ochotní prijať závažné rozhodnutia
o svojej slobode - teda, ako budeme žiť?
Vedzme, že základy žitia v slobode sa kladú
v detstve .
Miron Zelina

Podľa jedného z prieskumov rodičia by mali:
- naučiť deti vážiť si a chápať ľudí
- zaujímať sa o vzdelávanie detí, podnecovať ich k zvyšovaniu vzdelania
- naučiť deti dobre hospodáriť.
Prieskum s týmto záverom uskutočnila r. 1986 autorka pedagogického čítania Ing. Ľuboslava Bujková zo Stredného odborného učilišťa odevného v Bratislave.
Pripravujúc sa na tento seminár prešla som si všetky pedagogické čítania, ktoré sú v archíve celoslovenskej knižnice pedagogických čítaní v Spišskej Novej Vsi a zistila som ( podotýkam, že pedagogické čítania sú archivované od r.1979 až dodnes ), že problematikou vzťahu školy a rodiny sa počas existencie pedagogickej tvorivosti tohto druhu zaoberalo jediné pedagogické čítanie, a to v úvode už spomínané. Uvedená skutočnosť núti ma zamyslieť sa na tým, či je to vôbec problém, ktorému je potrebné sa venovať. Alebo, je to problém tak pálčivý, že sa ním učiteľská verejnosť nechce zaoberať? Alebo, je to problém, o ktorý nie je spoločenský záujem?
Domnievam sa , že ten problém tu je.
Domnievam s a, že tak ako rodina, tak aj škola sa rovnakým dielom viny podieľa na tom, že k problému vzťahu rodiny a školy sa pristupuje ešte stále nie dostatočne seriózne, nepripisuje sa tomu patričný význam, spolupráca je viac menej formálna. Rodičia sa obávajú z rôznych dôvodov zasahovať do organizácie práce školy a opačne, učitelia nie sú nadšení zo zvýšených právomocí rodičov. Ako preťať tento gordický uzol?
Myslím si, že budete súhlasiť s tvrdením, že škola a rodina majú pri výchove mladej generácie spoločný záujem – a to čo najlepšie pripraviť deti pre život. A to sa dá dosiahnuť len vtedy, ak sa v tomto smere zjednotí úsilie oboch partnerov. Veď každý z nich hrá v živote mladého človeka dôležitú a nezastupiteľnú úlohu.
Na výchovnom ovplyvňovaní duševného a telesného vývinu každého dieťaťa sa

1

zúčastňuje mnoho činiteľov, ja sa budem zaoberať iba rodinou a školou, pretože sú to dva
kľúčové - najdôležitejšie činitele. Je preto potrebné, aby čo najviac zjednocovali svoje úsilie v tomto smere. Nejednotnosť, alebo dokonca protirečivé výchovné vplyvy školy a rodiny majú veľmi škodlivé dôsledky na celkový vývin dieťaťa, spôsobujú vážne škody pri utváraní ich charakterových vlastností. Ide najmä o také dôsledky, ako je strácanie dôvery voči škole, voči rodičom, strata záujmu o učenie, o získanie hlbších vedomostí, zlý vzťah k spoločnosti, izolovanie sa od svojho kolektívu, pokrytectvo, klamanie a pod. Rodina, ako základná spoločenská inštitúcia, významne ovplyvňuje výchovu dieťaťa a to jednak priamo tým, že ho rodičia alebo súrodenci sústavne a cieľavedome vychovávajú, a jednak nepriamo, že utvára dieťaťu spoločenské prostredie, ktorého celková sociálno – psychologická atmosféra formuje jeho duševný vývin. Príklady každodenného života nenahradí žiadny iný spôsob výchovy. Trvale sa vrýva do pamäti už aj preto, lebo sú sprevádzané patričným citom.
Z uvedeného, dovolím si stručne vymedziť úlohu rodiny a úlohu školy:
Rodina
1. Rodičia sú zodpovední za riadnu výchovu dieťaťa od jeho najútlejšieho veku a to jednak svojim usporiadaním, vzťahom a konaním jej jednotlivých členov.
2. Rodina je prvým spoločenským prostredím, v ktorom dieťa nielenže spoznáva, ale súčasne aj preberá názory, vytvára si základný vzťah k najbližšiemu okoliu.
3. Dieťa je s jednotlivými členmi rodiny späté citovými vzťahmi, preto je vlastne výchovné pôsobenie rodiny obzvlášť účinné.

Škola
Škola ako jediná organizovaná vzdelávacia inštitúcia pôsobí na mladého človeka ,dieťa, žiaka prostredníctvom výchovno-vzdelávacieho procesu, ale aj ako vzdelávacia inštitúcia vôbec svojou organizáciou- systémom cielene: - na vedomosti
- na spôsobilosti
- na postoje a názory, či presvedčenie tak, aby všestranne formovala jeho osobnosť, a aby utvárala u neho nevyhnutné predpoklady na nadobudnutie kvalifikácie a na jeho začlenenie sa do spoločenského života.

Teda obidvaja partneri, aj škola , aj rodina, majú dobrý úmysel a snahu, rovnaký, spoločný cieľ. Tým spoločným cieľom je dieťa, resp. mladý človek pripravený pre život. Rodina, aj škola, k dosiahnutiu tohto cieľa postupujú podľa určitých pravidiel, ktoré spoločnosť na každého z partnerov kladie. Tieto pravidlá musia byť rešpektované, inak prichádzajú sankcie. Napr. Ak sa rodič nestará o svoje dieťa, zanedbáva ho, je finančne sankcionovaný štátom, alebo dokonca postihovaný v zmysle trestného práva. Škola zasa pri zanedbávaní svojho poslania je postihovaná zriaďovateľom, Štátnou školskou inšpekciou, alebo verejnosťou.

Východiská z tradičného ponímania rodiny a školy
Tradičné chápanie rodiny ako pomocníka pri odsúhlasovaní finančných príspevkov na mimoškolské podujatia, lyžiarske výcviky, plavecké výcviky, odchod deviatákov, prijímanie prvákov, posedenia z fondu rodičov a na druhej strane škola , ktorá podáva jediný, nemenný obraz o dieťati, myslím si, že je na mnohých školách minulosťou . Taktiež spolupráca zameraná na problémových žiakov, na profesijnú orientáciu, spoluprácu, ktorá bola založená

2

na princípe, že učiteľ je nositeľom múdrosti a rodič je ten, ktorý je nekompetentný , a ktorý nemá právo zasahovať do chodu školy, je už našťastie za nami. Teda, aké by mali byť nové
vzťahy medzi rodinou a školou ? Malo by to byť založené na princípe požiadaviek:
- rodina ako objednávateľ výchovy a vzdelávania
- škola ako odborná, profesionálna inštitúcia, ktorá dáva systém ponúk vzdelávania.
Takto sa môže rodina zapojiť do života školy, do zmien v oblasti školstva, spolu sa podieľať na utváraní obrazu o dieťati, zároveň rodina môže chrániť pedagógov s vysokým morálnym a odborným kreditom, pedagógov vyznačujúcich sa pedagogickým majstrovstvom. Aj keď sa zdá, že zmena vo vzťahu rodiny a školy nie je dosť citeľná, po roku 1989 sa kvalitatívne zmenila. Usudzujem tak z toho dôvodu, že snáď od Márie Terézie sa teraz prvýkrát udiala zásadná reforma v oblasti školstva. Do akej miery je to dobré, či úspešné a správne, ukáže čas.
Príčiny, pre ktoré je potrebné reformovať školstvo, jasne hovoria: nedostatočná legislatíva, nespôsobilosť učiteľov, málo invenčné učebnice, neprimerané metódy a formy vyučovania, nedostatočné materiálne vybavenie škôl, nedocenené odmeňovanie pedagógov, malá zainteresovanosť rodičov na správe škôl. Predstavte si, že týmto problémom sa zaoberal Ján Amos Komenský v svojej knihe Všeobecná porada o náprave ľudských vecí. Odvtedy uplynulo more času a my sa boríme s tými istými problémami. Snáď sa zmenili len niektoré príčiny. Nekvalifikovanosť pedagógov vymenil preexponovaný obsah učiva v jednotlivých ročníkoch. Dnes vzdelávací systém, ktorý bol v minulosti postavený na pamäťovom osvojovaní si obrovského množstva učebných informácií, má škola ambíciu nahradiť za vzťahovú podstatu veci ( t.j. partnerstvo vo vzťahu uč. – ž., uč. – rodič ). Lež takáto orientácia si vyžaduje ozajstnú spoluprácu školy a rodiny.

Okrem pravidiel, ktoré musí každý z partnerov dodržiavať, spoločnosť vymedzuje aj spoločné pravidlá .Tieto spoločné pravidlá sú zahrnuté dnes v týchto dôležitých dokumentoch:
- v Štatúte Slovenskej rady rodičovských združení
- v Zákone 596 z 5.11.2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
- v Národnom programe výchovy a vzdelávania v SR pod názvom Milénium.

Slovenská rada rodičovských združení vznikla pri časopise Rodina a škola r.1991. je to organizácia zastrešujúca Rodičovské združenia na celom Slovensku.
Vo svojom štatúte má presne vymedzené : Postavenie rodičovského združenia
Postavenie a úlohy rodičovského združenia
Organizáciu rodičovského združenia
Práva a povinnosti členov rodičovského združenia
Hospodárenie rodičovského združenia
Záverečné ustanovenia sa týkajú zániku rodičovského združenie v súvislosti so zánikom školy.

Zákon č.596 z 5.11.2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
Deviata časť/ Pôsobnosť orgánov školskej samosprávy/ v §24 hovorí o.i., že Rada školy je

3

iniciatívny a poradný samosprávny orgán, ktorý vyjadruje a presadzuje verejné záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plní funkciu verejnej kontroly, posudzuje a vyjadruje sa k činnosti školy z pohľadu školskej problematiky:
- uskutočňuje výberové konanie na vymenovanie riaditeľa
- navrhuje na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie na riaditeľa
- predkladá návrh na odvolanie riaditeľa alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa
- vyjadruje sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy( k počtu prijímaných žiakov, k úprave v učebných plánoch, k voliteľným a nepovinným predmetom, k návrhu rozpočtu, k podnikateľskej činnosti na škole, k správe o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkom, k správe o výsledkoch hospodárenia školy, k informácii o pedagogicko- organizačnom a materiálno- technickom zabezpečení výchovno- vzdelávacieho procesu), k návrhu na zrušenie školy,
Samozrejme platí to aj pre obecnú školskú radu, či územnú školskú radu.
§ 25 v bodoch 1 – 16 hovorí o členstve v orgánoch školskej samosprávy.

Vláda SR schválila 19.12.2001 svojím uznesením č. 1193 Národný program výchovy a vzdelávania – Milénium, ktorý tvorí koncepčné, zásadné východisko pre pozitívne kvalitatívne zmeny v školstve. Hlavným cieľom Milénia je premeniť tradičné encyklopedicko – memorovacie a direktívno – neživotné školstvo na tvorivo – humánnu výchovu a vzdelávanie a poznatkovo – hodnotné školstvo, kde je dôraz na aktivitu a slobodu osobnosti, jej silu vytvoriť svoj progresívny, tvorivý spôsob bytia pre život v novom tisícročí. Na Milénium má nadväzovať zákon o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon.

Záverom môjho príspevku chcem vysloviť myšlienku, ktorá by mohla byť námetom do diskusie:
Rodičia majú právo ovplyvňovať chod školy svojich detí,
ich povinnosťou je byť osobne zodpovední za ich školy
- dielne ľudskosti .

Čo prajeme deťom (a všetkým, čo sa cítia ako šťastné deti) k ich každoročnému sviatku 1. júna?Slovom básnika:

„...
Aby im v duši pusto nebolo.
Aby ich mali radi okolo.

Aby im bolo mäkko
ako v mame.
Keď bolia veci, ktoré nepoznáme,
tu každé dieťa,
plaché ako laň,
na hlave musí citiť teplú dlaň.

Bože,
o takú dlaň ťa ľudské mláďa prosí.
V čase, keď ešte ani nevie, Kto si..."

Milan Rúfus, Modlitbičky

4

Stručné predstavenie


V septembri 1997 bolo založené občianske združenie Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, registráciou na MV SR podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Je iniciatívnou skupinou odborníkov rôznych vedných disciplín: pedagógov, psychológov, právnikov, demografov, sociológov, teológov, ekonómov a lekárov, ktoré súvisia s životom rodiny, a viac ako 20 asociovaných organizácií, ktoré pracujú pre rodiny. Všetkým nám záleží na spokojnom a pre deti podnetnom rodinnom prostredí na Slovensku.