Naše Logo

 

Syntézu bohatstva rodiny dovnútra i pre spoločnosť môžeme vyjadriť symbolicky:

Na prvom mieste sú to hlavné funkcie rodiny:

Prokreatívna, lebo rodina je prameňom ľudského života, ochranná – ochrana vo fyzickom, citovom a sociálnom zmysle (ochrana ducha aj tela) nielen detí, ale aj dospelých, zdravých a najmä chorých alebo telesne či duševne postihnutých. Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia vyjadruje ekonomický rozmer života rodiny, kde možno hovoriť o rodinnom rozpočte, spotrebe, investíciách, službách, ktoré šetria výdavky rodiny a o rôznych formách kompenzácií z verejných zdrojov za náklady rodiny spojené s výchovou detí alebo za nevyužité možnosti zárobku v záujme detí atď. Výchovno- socializačná funkcia je učenie sa na vzoroch ľudí, ktorí pre dieťa sú prirodzenou autoritou, ktorí uvádzajú dieťa do sveta kultúrnych a duchovných hodnôt a do vzťahov mimo rodiny. Funkcia regulácie sexuálneho správania vyjadruje členmi rodiny slobodne vnútorne akceptovaný a spoločenskými vonkajšími normami motivovaný poriadok vo vzťahoch medzi príslušníkmi obidvoch pohlaví v rodine.

Tieto formy prejavu rodinného života sa odohrávajú v určitej skrytosti pred vonkajším prostredím. Môžeme ich graficky znázorniť plochou kruhu. 

Obvod kruhu (symbol prsteňa) vymedzuje hranice priestoru rodinnej intimity. Táto hranica dráždila a dráždi každú totalitu – od starých Sparťanov, komunistov až po zvedavé masmédiá dnes, lebo to, čo sa deje vnútri rodiny sa nedarí ľubovoľne ovládať. Čím viac sa však stáva, že rodinu zakladajú osobnosti citovo a morálne dezintegrované, osobnosti egoistické, narastá žiaľ potreba, aby verejná moc občas vstupovala za túto hranicu.

Čo môže podstatným spôsobom narušiť hranicu rodinnej intimity? Sú to predmanželské promiskuitné spolužitie, ktoré je neverou budúcemu partnerovi, manželská nevera a jej finálny produkt rozvod. Aj pornografia môže znamenať určité narušenie rodinnej intimity. Aj in vitro fertilizácia s jej právnymi a etickými problémami de facto prekračuje túto hranicu.

Navonok sa rodina zviditeľňuje cez svojich jednotlivých členov a cez nich významne môže ovplyvňovať humánnu kvalitu spoločnosti. Prostredníctvom členov trojgeneračnej (nukleárnej) rodiny sa obohacuje sieť vzťahov v rodine o medzigeneračné, súrodenecké a príbuzenské vzťahy. Graficky to môžeme vyjadriť opísaním štvorca na obraz kruhu. Každý vrchol štvorca predstavuje členov rodiny: ženy-matky, muži-otcovia, deti a mládež a seniori. Tieto vrcholy môžeme vnímať ako šipky smerujúce do vonkajšieho prostredia, ktoré vyjadrujú vyžarovanie vplyvu rodiny do jej spoločenského okolia.

Vzťahy vzájomnej lásky, spolupráce, spoločnej zodpovednosti, ktoré budujú medzi sebou ženy a muži, rodičia, manželia sú zdrojom základnej životnej dôvery pre ich deti, vzorom ich rodovej identity a modelom ich budúcej rodiny. Deti potrebujú prijatie zo strany rodičov ako podmienku akceptácie seba, sebadôvery a sebaúcty. Prirodzená autorita rodičov je najúčinnejším mostom pre odovzdávanie duchovných a kultúrnych hodnôt deťom, pre budovanie ich vnútornej osobnostnej rovnováhy, zručností v ich sociálnej komunikácii. Trvalý dialóg s rodičmi je pre mladých ľudí základom ich osobnostnej formácie a socializácie, motívom pre poznávanie, pochopenie a účasť na pretváraní vonkajšieho sveta. Pre rodičov je to šanca dozrievať na tolerantné a empatické osobnosti, vážiace si slobody a hodnôt druhých ľudí.

Prítomnosť seniorov v rodine je školou života a solidarity pre mladých, je zdrojom zmysluplnosti staroby a silou pre znášanie jej tienistých stránok.

Toto bohatstvo vzťahov a láskyplný spôsob ich prežívania robí z rodiny prameň tvorivého, osobnostno – integračného a participatívneho ľudského potenciálu (Potúček Martin, 1988; Liminski Juergen, 2013). Znamená zdroj ľudského kapitálu, ktorý najúčinnejšie usporadúva a využíva výrobné sily a zdroje prírody (Wingen Max, 2001) v rámci spoločnosti. Osobnosti formované a socializované v prostredí zdravej rodiny sú nádejou pre vznik sociálneho kapitálu, ktorý vzniká na vzťahoch dôvery a spolupráce v sieti spoločenskej organizácie (Putnam Robert, 1998).

Ak niektoré rodiny zlyhávajú vo svojich vnútrorodinných vzťahoch a funkciách, neznamená to len ochudobnenie ich členov a celej spoločnosti o vyššie spomenuté rozvojové efekty. Vždy to znamená dodatočnú záťaž pre spoločnosť, ktorá musí absentujúce efekty nejakým spôsobom kompenzovať a postarať sa o problémových ľudí, ktorí prichádzajú z problémových rodín.

Po vzťahoch vlastných zdravej rodine prirodzene túžia všetci členovia rodiny, o tom hovoria sny detí z detských domovov a odborníci na oblasť detskej a vývinovej psychológie (Matejček Zdeňek, 1997 ai.), výskumy hodnotových orientácií a životných plánov mladých ľudí (Volná Anna, 1992 ai.), rozvodové archívy, výpovedi starkých v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Jednou z prekážok pre ich vznik je nedostatočná osobnostná príprava mladých ľudí na manželstvo a rodičovstvo, zlyhania ich rodičov alebo nevýchovné prostredie v škole a rôzne podmienené osobnostné, morálne zlyhania mužov a žien.

Jedným z problémových, na rodinné vzťahy negatívne pôsobiacich prostredí takto je alebo môže byť samotná spoločnosť. Graficky to znázorňujú šipky, smerujúce vrcholmi štvorca, opísaného okolo kruhu, dovnútra kruhu. (Lenczová, Terézia, 2001).

Stručné predstavenie


V septembri 1997 bolo založené občianske združenie Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo, registráciou na MV SR podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Je iniciatívnou skupinou odborníkov rôznych vedných disciplín: pedagógov, psychológov, právnikov, demografov, sociológov, teológov, ekonómov a lekárov, ktoré súvisia s životom rodiny, a viac ako 20 asociovaných organizácií, ktoré pracujú pre rodiny. Všetkým nám záleží na spokojnom a pre deti podnetnom rodinnom prostredí na Slovensku.